Krištof Kolumbus
Z Wikipédie
Krištof Kolumbus, tal. Christoforo Colombo, špan. Cristóbal Colón (* asi 1451, Janov – † 20. mája 1506, Valladolida) bol janovský moreplavec v španielskych službách, ktorý (znovu) objavil Ameriku pre Európu dneška v roku 1492.
Obsah |
[úprava] Dátum a miesto narodenia a smrti
O dátume jeho narodenia sa vie tak málo, že údaje niektorých jeho životopiscov sa rozchádzajú až o 27 rokov. Čo sa jeho národnosti týka, uchádza sa o neho až 9 národov. Najmä však Taliani, ktorí v Janove na údajný rodný dom Kolumba pripevnili pamätnú tabuľu. Chatrný vzhľad zovňajšku a interiéru domčeka, ktorý slúži ako sklad elektroinštalačného materiálu (stav: 90-te roky), pôsobí nie príliš presvedčivo - turistov tam však majú veľa. Podobnú atrakciu možno nájsť aj v Calvi na Korzike. Spor, či Calvi alebo Janov je rodiskom slávneho moreplavca, trvá dodnes. Janovčania, ktorí na Korzike vládli od 14. do 18. storočia, tvrdia, že Kolumbus sa narodil u nich. Dátum smrti je tiež sporný. Niektoré historické pramene napr. tvrdia, že zomrel roku 1500, ale to by sa už zúčastnil svojej 4. výpravy ako mŕtvola. Spory „vyriešili“ encyklopédie - uvádzajú jednoducho „K. Kolumbus, taliansky moreplavec. Narodil sa v roku 1451 v Janove, zomrel roku 1506 vo Valladolide“.
[úprava] Skorý život
O detstve Kolumba vieme azda len to, že sa narodil ako syn tkáča a keď dorastal vybral sa na more a živil sa obchodovaním. Niektorí tvrdia, že vyštudoval padovskú univerzitu, niektorí, že nikdy nič neprečítal, len počul, a to, čo sa mu zdalo dôležité, si zapamätal. Už ako dospelý však iste čítal, ale vraj len to, čo súviselo s jeho jediným cieľom - moreplavbou. Naučil sa tiež po latinsky. O jeho charaktere a výzore by sa dalo polemizovať celé hodiny.
Už ako 14-ročný nastúpil do námornej služby. Lode, na ktorých slúžil, sa plavili do Afriky, oboplávali Stredozemné more a dostali sa k studeným brehom Írska a Anglicka. V čase, ktorý strávil na brehu sa venoval kresleniu máp. Usadil sa v Portugalsku, oženil sa s dcérou guvernéra ostrova Porto Santo, od ktorého získal cenné kartografické materiály pre svoje neskoršie plány, ku ktorým prispel podstatne aj florentský zemepisec P. Toscanelli (1397-1482). Kolumbus vychádzal z mylného aristotelovského predpokladu, že zemský priemer je veľmi krátky a teda aj ázijská pevnina oveľa bližšie, ako bola v skutočnosti. Svoj plán uskutočniť cestu do Indie západným smerom predložil portugalskému kráľovi Jánovi II. Ten návrh zamietol, ale hneď nato sa pokúsil uskutočniť Kolumbov plán za jeho chrbtom sám - neúspešne. Urazený Kolumbus odišiel do Španielska. Na ceste ku španielskemu kráľovi sa zastavil v jednom kláštore v Španielsku, kde mu predstavený kláštora napísal odporúčací list svojmu priateľovi na kráľovskom dvore. Kráľ Ferdinand a kráľovná Izabela prejavili záujem o Kolumbov návrh. Už dvorania Kolumba však upozorňovali, že na splnenie kráľovských sľubov treba vedieť čakať. Čakal 7 rokov.
[úprava] Prvá výprava (3. august 1492 - 15. marec 1493) a objavenie Ameriky
Zmena v rozhodovaní ich veličenstiev nastala, až keď porazili v Španielsku poslednú maurskú pevnosť - Granadu. Potom kráľovi napadlo, že keby sa ten „indický podnik“ náhodou podaril, mohlo by to znamenať nové svitanie pre zjednotené Španielsko zbavené moslimskej nadvlády. A tak začiatkom augusta 1492 kotvili v prístave Palos v juhozápadnom Španielsku tri karavely admirála Krištofa Kolumba pripravené na plavbu do neznáma - Santa Maria (najväčšia, vlajková loď), menšia Pinta (čo znamená Maľovaná) a miniatúrna Niña (čo znamená Dievčatko). Posádku lodí tvorilo 30 Kolumbových známych a kráľovských služobníkov: 90 námorníkov, l/4 tvorili nebezbeční trestanci, ostatní boli slobodní ľudia, ktorých zlákalo rozprávanie o domoch so strechami z čistého zlata za oceánom. Kapitáni a kormidelníci si plavbu možno užívali, ale mužstvo tvrdo pracovalo a nemohlo spať (v dnešnej dobe sa totiž zistilo, že ľudia ubytovaní v Kolumbových lodiach kvôli výkyvom lode jednoducho vôbec nemohli spať). Hmyzu a hlodavcov bolo na lodiach tiež viac než dosť. V 45. deň plavby (začala 3.8.1492) sa objavili morské chaluhy, na 46. deň zpozorovali bieleho vtáka - rákosníka, ktorý nenocuje na mori. 52. deň spozorovali zem, no vzápätí vyšlo najavo, že to bol len mrak. Keď už-už dochádzalo k väčšej vzbure posádky, zakričal 71. deň plavby dve hodiny po polnoci jeden námorník: „Tierra, tierra! - Zem, zem!“. Objavila sa súš, vzdialený útes svietiaci v mesačných lúčoch. Bol to ostrov Guanahani v súostroví Bahamy, ktorý Kolumbus nazval San Salvador. Ráno 12. októbra 1492 vystúpil na breh. V domnení, že je v Indii, nazval domorodé obyvateľstvo los Indos. Kolumbus však hladal panstvo Veľkého Chána s jeho zlatom a tak odplával. Len akýmsi zázrakom sa dostal z bahamského bludiska a pristál na brehoch Kuby. Objavil tu len cigarety a plával ďalej. Začiatkom decembra sa dostal na dnešné Haiti. Deň pred Vianocami tu jeden indiánsky náčelník utrúsil, že zlato berú z miesta zvaného Cibao. Kolumbus z toho okamžite vyvodil záver, že Cibao je indiánska výslovnosť pre Cipango. S nádejou, že Vianoce strávi s kráľom na zlatých doskách, vyplával a havaroval so Santa Mariou. Z trámov lode dal Kolumbus na Haiti postaviť pevnosť Dedina Narodenia Pána. Zanechal tu časť mužstva, ale keď sa pri druhej výprave vrátil, našiel namiesto očakávaného pozláteného mesta len mŕtvoly a pustinu. Určite v tom zohrala veľkú úlohu túžba Európanov po zlate. Po odchode z novovybudovanej dediny sa Kolumbova posádka ešte zastavila na miestach dnešnej Dominikánskej republiky, kúpila zemiaky, pobila sa s Indiánmi a odplávala domov. V strašnej búrke sa Niña a Pinta jedna druhej stratili a 15.marca 1493 sa náhodou v tom istom čase objavili v prístave Palos, odkiaľ sa aj kedysi vydali na cestu. Izabela s Ferdinandom Kolumba (v sprievode s papagájmi a domorodcami) už v Barcelone netrpezlivo očakávali a povýšili ho na miestokráľa a guvernéra ostrovov objavených v Indii.
[úprava] Druhá výprava (25. september 1493 - 11. jún 1496)
So 17 loďami a s bratmi Diegom a Bartolomejom sa vydal na 2. výpravu 25. septembra 1493. Na tejto výprave objavil Jamajku, Portoriko, Santa Cruz a Dominiku, ktorá dostala meno podľa dňa objavenia - Nedeľa. Na výprave musel riešiť ťažké problémy spojené s kolonizáciou.
[úprava] Tretia výprava (30. máj 1498 - 25. november 1500)
30. mája 1498 sa vydal na tretiu výpravu. Pristál na severnom pobreží juhoamerickej pevniny, ale to už mal mnoho neprajníkov. Nakoniec sa v mene kráľovnej v okovách musel vrátiť do Španielska, pretože kráľovský dvoran Bobadilla prišiel k záveru, že Kolumbus a jeho bratia sú nespravodliví ľudia, ktorí zbytočne prelievajú španielsku krv v novovybudovaných mestách v „Indii“.
[úprava] Štvrtá výprava (9. máj 1502 - november 1504) a smrť
Kolumbus pozbavený funkcie guvernéra bol po pol roku prepustený z väzby a keďže chcel za každú cenu nájsť úžinu, ktorá by ho doviedla do Indického oceánu, stále otravoval kráľovský pár, ktorý nakoniec dovolil 4. výpravu, ktorá sa skončila úplným neúspechom. Kolumbus bol nakoniec rád, že si zachránil holý život. Zomrel 20. mája 1506 ve veľkom utrpení a žiali, než by vedel, že objavil nový kontinent, ktorý ani nenesie jeho meno.
Omyl istého vydavateľa z Vicenzy, ktorý vydal jeden cestopisný zborník, spôsobil reťazovú reakciu viacerých omylov, ktoré viedli k tomu, že novému kontinentu dal meno nie jeho objaviteľ, ale Kolumbov krajan, cestovateľ a obchodník Amerigo Vespucci, ktorý nič neobjavil, len prvý vyslovil mienku o existencii štvrtej časti sveta.
Senecova Medea s proroctvom napísaným v 14. storočí pred objaviteľovou dobou sa splnila: Príde čas, keď sa zjaví veľká časť zeme a nový námorník objaví nový svet a Island už nebude viac poslednou z krajín."
