Kaplnka svätého Juraja (Nitrianska Blatnica)
Z Wikipédie
Kaplnka svätého Juraja (prezývaný Jurko, kostolík sv. Juraja) je kaplnka severne od Nitrianskej Blatnice. Je jednou z najstarších stavieb na Slovensku a stojí na základoch veľkomoravskej rotundy.
Obsah |
[úprava] Poloha
Táto národná kultúrna pamiatka sa nachádza na malom skalnom ostrohu v katastri obce Nitrianska Blatnica severne od obce nad lesíkom zvaným Háje a pod úbočím Kozieho chrbta juhovýchodných svahov vrchu Marhát v Považskom Inovci. V blízkosti je prameň pitnej vody.
[úprava] Opis a dejiny
Najstaršie stopy osídlenia pochádzajú z neskoršej doby kamennej. Osídlenie staršej doby železnej súvisí s opevneným sídliskom na Marháte.
Podľa výsledkov archeologického výskumu v rokoch 1974 - 1980, najstaršia podoba rotundy s podkovovitou apsidou vznikla už v 9. storočí, v 11. storočí bola nadzákladová časť kostolíka prebudovaná v románskom slohu.
Na lúke Púšť pod ostrohou s rotundou sa v 9.-10. storočí nachádzalo sídlisko dvorcového typu obohnané palisádou. Starší väčší dvorec bol neskôr nahradený menším útvarom. V 11. storočí sa charakter sídliska zmenil. Vznikla neopevnená osada s príbytkami rozptýlenými na rôznych častiach dnešnej lúky. Obyvateľstvo sa zameriavalo hlavne na dolovanie železnej rudy na svahoch Marhátu. O doplnkovom poľnohospodárstve svedčia brázdy na mnohých miestach v okolí. Obyvatelia sa pochovávali pri rotunde, kde bolo odkrytých do 130 väčšinou mužských hrobov. V hroboch sa našli pozoruhodné nálezy zo striebra a bronzu. Na sídlisku sa našli zbytky príbytkov, dechtové pece, žarnovy a výrobky zo železa.
Osada svätého Juraja zanikla pred polovicou 13. storočia. Jej obyvatelia sa postupne presunuli do nižších polôh, tvorili súčasť osídlenia Nitrianskej Blatnice v stredoveku. Rotunda sa v rýchlo sa zalesňujúcom prostredí pozvoľna menila na ruiny. I tak však v roku 1530, keď majiteľka tunajších lesov Mária Turzová na pamiatku svojho manžela, ktorý padol roku 1526 v bitke pri Moháči, dala kostolík upraviť, respektíve vztýčiť, boli zo starobylej rotundy zachované steny ešte do výšky 4-7 metrov. Kostolík však aj po tejto renovácii začal skoro pustnúť. V roku 1655 ho upravili prakticky do dnešnej barokovej podoby, na západnej strane k nemu pristavali vežu a z južnej takzvanú pustovňu. Bývali v nej pustovníci, pôsobiaci v skutočnosti až do prvej polovice 19. storočia ako školskí bratia v tunajšej škole. Stavba školy na svahu nad kostolíkom sa asi od polovice 19. storočia využívala ako poľovnícka stanica miestneho panstva, potom tu bola horáreň, asanovaná v roku 1962. Od 16. storočia sa stal Jurko s priľahlou lúkou Púšť miestom tradičných jarných pútí v nedeľu po sviatku svätého Juraja. Po roku 1990 táto tradícia opäť zosilnila a z náboženského, kultúrneho a historického hľadiska sa obohatila o poznatok, že kostol svätého Juraja vo svojich základoch patrí k najstarším architektúram na Slovensku a komplex archeologických zistení má veľký význam pre poznanie starších slovenských dejín.
[úprava] Prístup
Kaplnka je súčasťou Stojslavovho náučného chodníka začínajúceho v obci Nitrianska Blatnica.
