Juhani Aho
Z Wikipédie
Juhani Aho (* 11. september 1861, Lapinlahti – † 8. august 1921, Helsinki), vlastným menom Johannes Brofeldt, literárnym menom Siltanen, Jussi alebo len skrátene J.S-n, bol novinár a prvý fínsky profesionálny spisovateľ, vo svojej dobe jeden z najznámejších v Škandinávii.
Špecializoval sa na krátke príbehy takzvané „hobliny“ (finsky lastu). Čerpal z fínskeho folklóru, ale jeho tvorba nebola provinciálna a odrážala v sebe moderné literárne hnutie tej doby, najmä realizmus. Prekladal diela Alexandra Kiellanda, Alphonse Daudeta, Selmy Lagerlöfovej, Victora Huga, Maurice Maeterlincka a iných.
[úprava] Životopis
Juhani Aho sa narodil v Lapinlahti Theodorovi Brofeldtovi a Emme Snellmanovej. V roku 1884, kedy bol jeho otec menovaný farárom v Iisalmi, sa rodina presťahovala na faru vo Vieremä. Matkou bol vychovávaný v prísnom duchu pietizmu. V rokoch 1872–1880 študoval v Kuopiu a v roku 1880 nastúpil na Helsinskú univerzitu, kde do roku 1884 študoval klasické jazyky a históriu, školu však opustil bez promócie.
Najznámejšie Ahove diela sú romány Pastorova dcéra a Pastorova žena. Prvý bol ovplyvnený nórskou realistickou školou, druhý pobytom v Paríži.
V dobe svojich študíjnych rokov začal pracovať ako novinár a nasledujúce desaťročie prispieval do mnohých novín. V roku 1886 robil spolu so svojim bratom Pekkom Brofeldtom redaktora novín Keski-Suomi, v rokoch 1887–1889 pracoval pre noviny Savo a v roku 1889 sa pridal k zakladateľom Päivälehti.
V rokoch 1889–1890 žil v Paríži. Vtedajšiu francúzsku morálku spolužitie muža a ženy a ďalšie rozdiely v myslení vtedajších Fínov a Parížanov popisuje v románe Pastorova žena.
V rokoch 1893–1903 bol členom Uusi Kuvalehti. V roku 1897 sa s rodinou presťahoval do Tuusuly, ktorá priťahovala veľa umelcov, spisovateľov a prominentov z fínskeho kultúrneho života, akými boli napríklad J. H. Erkko, Pekka Halonen, Eero Järnefelt alebo Jean Sibelius.
Roku 1911 Ahovi vyšiel realisticko-romantický román Juha, ktorý bol neskôr vo Fínsku niekoľkokrát sfilmovaný, naposledy tiež režisérom Akim Kaurismäkim.
Bol ženatý s umelkyňou Venny Soldan-Brofeldtovou, s ktorou mal dve deti, Anttiho a Heikkiho. Zo vzťahu s Matildou (Tilly) Soldan, Vennyinou sestrou, mal syna Björna.
[úprava] Bibliografia
- 1883 Vtedy, keď otec kúpil lampu (Siihen aikaan kun isä lampun osti)
- 1884 Železnica (Rautatie)
- 1885 Pastorova dcéra (Papin Tytär)
- 1886 Kaarnajärnvský pán (Hellmannin herra, po česky 1905)
- 1889 Do Helsínk (Helsinkiin)
- 1890 Osamelý (Yksin)
- 1891 Hobliny (Lastuja) (diel I., II., III., IV., V., VI.)
- 1892 Nové hobliny (Uusia lastuja)
- 1893 Pastorova žena (Papin rouva)
- 1894 Psanci (Maailman murjoma, po česky 1909)
- 1897 Panu
- 1901 Aatteiden mies
- 1901 Tutkimus taudin syistä
- 1905 Aantii Ahlström
- 1906 Jar a neskorá zima (Kevät ja takatalvi)
- 1906 Minkä mitäkin Italiasta
- 1907 Ortieľ (Tuomio)
- 1908 Minkä mitäkin Tyrolista
- 1911 Eläimiä
- 1911 Juha
- 1912 Maisemia
- 1912 Sasu Punanen a iné hobliny (Sasu Punanen ja muita lastuja)
- 1913 Obrazy a fikcie z fínskej histórie 1–3 (Kuvia ja kuvitelmia Suomen historiasta 1–3)
- 1914 Svedomie (Omatunto)
- 1916 Poustovník mieru (Rauhan erakko)
- 1918–1919 Hajamietteitä kapinaviikoilta
- 1919 Rakkautta
- 1920 Spomínaš? (Muistatko?)
- 1921 Lohilastuja ja kalakaskuja
- 1921 Kootut lastut
- 1918–1922 Kootut teokset i-x
- 1953 Valitut teokset
- 1974 Lastuja
