Jozef Decrett
Z Wikipédie
| Jozef Decrett | |
|---|---|
 |
|
| Narodenie | 12. júl 1774 Dobroč, Slovensko |
| Úmrtie | 18. júl, 1841 Banská Bystrica |
| Pozri aj Biografický portál | |
Jozef Decrett alebo Jozef Dekret Matejovie (* 12. júl 1774 Dobroč pri Čiernom Balogu – † 18. júl 1841 Banská Bystrica) bol slovenský lesník, ktorý na strednom Slovensku (Horehronie) zaviedol v ťažbe dreva pílu namiesto sekier, ale predovšetkým bol priekopníkom v obnove lesov.
Jeho zásluhou sa na Slovensku začalo s výsevom v lesoch z vlastných zdrojov, spúšťaním dreva rigolmi a zaviedlo všeobecné používanie ručnej píly. Jeho národné cítenie bolo porovnateľné so štúrovcami. J. D. Matejovie vyrastal v drevorubačskom prostredí. Bol samouk, lesný praktik a obhajca progresívnych myšlienok pri obhospodarovaní lesov. Založil tradíciu lesnej prvovýroby. Významnosť lesného hospodárstva videl v zachovaní, zabezpečovaní a všestrannom zveľaďovaní lesov. V tom je aj jeho odkaz pre súčasnosť „Zachovať lesy potomstvu, lebo oni sú predpokladom udržania života na Zemi“.
[úprava] Život
Jozef sa narodil v rodine lesného robotníka Mateja Decretta, neskôr lesného dozorcu a nakoniec strážcu hrabiel (česiel na zachycovanie dreva, plaveného po riekach). Absolvoval piaristické gymnázium v Brezne a v roku 1787 nastúpil do lesnej služby, najprv ako nádenník, potom pomocný horár a horár. V roku 1807 bol vymenovaný za hlavného horára a v roku 1809 za lesného sudcu v Brezne. V tom čase uskutočňoval vymeriavanie pozemkov a vypracoval štatút lesných osád v okolí Čierneho Hrona, ktorý platil ďalších takmer 150 rokov.
V roku 1825 pozval robotníkov z oblasti rakúskeho Štajerska, aby naučili miestnych konzervatívnych drevorubačov používať nové metódy ťažby dreva a predovšetkým prekonali ich odpor k rúbaniu pílami.
Hlavnou Decrettovou zásluhou však nie je zefektívnenie ťažby, ale plánovité zalesňovanie hôr, zdevastovaných niekoľkými storočiami ťažby dreva pre potreby miestneho rozvinutého baníctva, hutníctva a sklárstva. Dovtedy sa odlesňovanie bránilo len úradným obmedzovaním ťažby dreva a zákazmi pasenia kôz na holinách. Zalesňovanie inak ako prirodzenou cestou (náletmi) bolo neznáme. Decrettovi sa podarilo presadiť plánovitú výsadbu a sám ju aktívne realizoval.
V jeho práci pokračovali aj jeho nástupcovia a podarilo sa tak na začiatku dvadsiateho storočia opäť zalesniť prakticky celú oblasť.
[úprava] Literatúra
- RNDr. Ladislav Kvietok: Život v lesoch na Horehroní, (Dobšiná, 1948)
