Ján Cikker
Z Wikipédie
Ján Cikker (* 29. júl 1911, Banská Bystrica – † 21. december 1989, Bratislava) bol slovenský hudobný skladateľ a pedagóg.
Základy hudobného vzdelania získal od svojej matky a Viliama Figuša-Bystrého.
- 1921 – 1929 Gymnázium v Banskej Bystrici
- 1930 – 1935 Konzervatórium v Prahe (kompozícia - Jaroslav Křička, dirigovanie - Pavel Dědeček, hra na organe - Bedřich Antonín Wiedermann, hra na klavíri - Růžena Kurzová)
- 1936 – 1937 Hochschule für Musik und darstellende Kunst vo Viedni (dirigovanie - F. Weingartner)
- 1936 – 1939 štúdium kompozície u Vítězslava Nováka na Majstrovskej škole v Prahe
- od 1939 pedagóg na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave
- 1945 – 1948 dramaturg opery SND
- 1951 – 1973 profesor kompozície na VŠMU v Bratislave
Jeden z čelných predstaviteľov slovenskej hudebnej moderny. Významne zasiahol do vývoja hudebnej drámy 20. stor., v opernej tvorbe sa zaoberal najmä skrytými stránkami ľudského života a psychiky (Juro Jánošík, Beg Bajazid, Mister Scrooge, Vzkriesenie, Hra o láske a smrti, Coriolanus, Rozsudok, Obliehanie Bystrice, Zo života hmyzu, nedokončená Antigona). Autor symfonických diel (trilógia symfonických básní O živote), kantáty Cantus filiorum, oratoria Óda na radost, komornej (dva sláčikové kvartety) a vokálnej tvorby (piesňový cyklus O mamičke, úpravy ľudových piesni). K jeho žiakom patria napr.. Ilja Zeljenka, Miroslav Bázlik, Juraj Beneš a ďdalší.
Cena UNESCO za hudbu (1979).
