Godfrey Newbold Hounsfield
Z Wikipédie
| Godfrey Newbold Hounsfield | |
|---|---|
 |
|
| Narodenie | 28. august 1919 Nottinghamshire, Anglicko |
| Úmrtie | 12. august 2004 |
| Pozri aj Biografický portál | |
Sir Godfrey Newbold Hounsfield (* 28. august 1919 – † 12. august 2004) bol anglický inžinier, ktorý v roku 1979 získal spolu s Allanom Cormackom Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu za svoj podiel na vývoji počítačovej tomografie.
Je po ňom pomenovaná tzv. Hounsfieldova jednotka (HU), bezrozmerné čislo, ktoré kvantifikuje stupeň absorbcie rtg žiarenia látkou pri vyšetrení počítačovou tomografiou. Vzduch má hodnotu -1000 HU, voda 0 HU.
Obsah |
[úprava] Výskum
Na základnú myšlienku počítačovej tomografie prišiel Hounsfield počas prechádzky. Podstatou bol nápad, že vnútornú štruktúru predmetu by bolo možné zistiť tak, že sa pod rôznymi uhlami "presvieti" zdrojom rtg žiarenia a následne sa matematicky analyzujú jednotlivé hodnoty absorbcie. Následne začal pracovať na konštrukcii počítača, ktorý by dokázal z týchto hodnôt zrekonštruovať rez predmetom. Praktická aplikácia tohoto nápadu viedla k pravdepodobne najväčšiemu prevratu v medicíne od objavu penicilínu Flemingom.
Hounsfield netušil, že Allan Cormack už v tom čase vypracoval potrebnú matematickú teóriu na rekonštrukciu takého obrazu. Postavil prototyp hlavového tomografu a otestoval ho najskôr na anatomickom preparáte ľudského mozgu, potom na čerstvom kravskom mozgu a neskôr na sebe samom. V septembri roku 1971 vstúpila počítačová tomografia do klinickej praxe - prvý počítačový tomograf (EMI Mark I) v Atkinson Morley's Hospital v Londýne úspešne zobrazil cystu v mozgu pacienta. Prvý celotelový počítačový tomograf (ACTA) skonštruoval Hounsfield v roku 1974.
[úprava] Životopis
Hounsfield sa narodil v Anglicku, v Nottinghamshire roku 1919. Navštevoval Magnus Grammar School (dnes Magnus Church of England School) v Newark-on-Trent. Bol najmladším z piatich detí.
Ako dieťa ho fascinovali všetky elektrické prístroje a mechanizmy, ktoré sa hojne vyskytovali na farme jeho rodičov. Údajne bol ako tínedžer veľmi zvedavý a realizoval množstvo niekedy dosť nebezpečných experimentov: skonštruoval elektrický nahrávací prístroj, skákal zo stohov sena na vlastnoručne vyrobenom vetroni a takmer sa zabil, keď použil vodou naplnené sudy od asfaltu a acetylén, aby zistil ako vysoko ich prúd vody vystrelí.
V škole vynikal vo fyzike a matematike.
Krátko pred začiatkom II. svetovej vojny, vstúpil do Kráľovského letectva ako dobrovolný záložník, kde sa naučil základy elektroniky a radaru.
Po vojne pokračoval v štúdiu vo Faraday House Electrical Engineering College v Londýne. Táto škola, založená v roku 1890, poskytovala univerzitné vzdelanie v odbore elektrické inžinierstvo v čase, kedy sa na univerzitách podobné odbory neobjavovali. Bola tiež priekopníkom štúdia kombinujúceho praktické cvičenia s teoretickou výukou. Preto názor, že Hounsfieldovi chýbalo formálne technické vzdelanie neberie do úvahy stav tohoto typu vzdelávania v časoch, kedy bol študentom, ani to, akú vážnosť v príslušných kruhoch požívala škola, ktorú absolvoval.
V roku 1951 začal Hounsfield pracovať v spoločnosti EMI Ltd., kde vyvíjal riadené zbraňové a radarové systémy. Tu vznikol jeho záujem o počítače, a v roku 1958 sa podieľal na konštrukcii prvého tranzistorového počítača vo Veľkej Británii - EMIDEC 1100.
Krátko potom začal pracovať na myšlienke počítačového tomografu. Po svojom úspechu pokračoval v jeho vylepšovaní a v roku 1975 predstavil prvý prítroj na vyšetrenie celého tela. Pracoval ako vedúci výskumník a konzultant až do roku 1984, kedy odišiel na odpočinok.
Nikdy sa neoženil.
[úprava] Ocenenia
Hounsfield okrem Nobelovej ceny obdržal za svoj život veľké množstvo ocenení svojej práce: v roku 1975 bol uvedený do Kráľovskej spoločnosti, v roku 1976 obdržal Rád Britského Impéria (CBE - Commander of the British Empire) in 1976 a v roku 1981 bol povýšený do rytierskeho stavu.
