Giovanni Sartori

Z Wikipédie

Giovanni Sartori (* 13. máj 1924, Florencia) je taliansko-americký politológ, teoretik demokracie, profesor humanitných vied na Columbia University v USA.

Sartori je predstaviteľom nového obdobia rozvoje talianskej politológie; vzhľadom na svoju úzku spojenosť s americkou politilógiou sa neskôr presídlil do USA.

Od 60-tych rokov 20. stor. reprezentuje záujem talianskych politológov o komplexný výskum strán a straníckych systémov, o rozbor vzťahov medzi demokraciou a politickou kulturou mocenskej elity a stále viac aj o metodologické otázky politickovýskumnej praxe.

[úprava] Sartori o demokracii

Demokracia je zo všetkých politických systémov najviac závislá od jasného myslenia, od zopovedného a primeraného pochopenia. Ak je teda tak, dnes je najviac potrebné uviesť do poriadku a prehľadnosti pomotané tkanivo argumentov o tom, čím by demokracia mala byť, čím môže byť, čím nie je a čím by sa nemala stať. A toto by moja teória demokracie mala predovšetkým určiť.

Do akej miery obrat v roku 1989 a pád komunistických režimov ovplyvní teóriu demokracie? Myslím si, že je potrebný čas, aby sa to dalo povedať. V súčasnosti je isté, že teória liberálnej demokracie obstála a naopak, teoretizovanie o komunistickej demokracii inkasovalo smrteľný úder. Znamená to, že nemá zmysel, aby sme sa v perspektíve smerom k roku 2000 natoľko zaoberali marxizmom? Na tuto otázku odpovedám, že koniec ideológie (marxizmu) má dve polohy. Ideológia sa môže oficiálne zrútiť - so sklonenou zástavou a stíchnutými bubnami - a napriek tomu prečkať nezranená vo svojich Gestált, v nanávistiach a láskach. Skutočne porážka v bitke môže vystupňovať potlačené fóbie. Potom je tu stále poloha recidívy spočívajúca v tvrdení, že chyba bola v uplatnení, nie v ideách a ideáloch. V tomto prípade je dôležité ukázať, že aj idey boli nesprávne uchopené, a že to, čo bolo dnes uznané post factum, pod účinkom sily faktov, bolo už dávno presne predpovedané ante factum. Stále si teda myslím, že teória liberálnej demokracie musí byť chápaná v kontexte jej zápasov počas posledných stopäťdesiatich rokov.

Chybné predstavy o demokracii ju vedú ku skaze.

[úprava] Dielo

Democrazia e Definizioni, 1957
Democratic Theory, 1962
Il Parlamento Italiano, 1963 (ed.)
Stato e Politica nel Pensiero di B. Croce, 1966
Antologia di Scienza Politica, 1970 (ed.)
Parties and Party Systems, 1976
La Politica: Logica e Metodo in Scenze Sociali, 1979
Teoria dei Partiti e Caso Italiano, 1982
Social Science Concepts: A Systematic Analysis, 1984
Elementi di Politica, 1987
The Theory of Democracy Revisited, 1987

[úprava] Preklady

Teória demokracie, 1993, Bratislava: Archa
Srovnávací ústavní inženýrství. Zkoumání struktur, podnětů a výsledků, 2001, Praha: SLON
Strany a stranické systémy. Schéma pro analýzu, 2005, Praha: CDK
Pluralismus, multikulturalismus a přistěhovalci. Esej o multietnické společnosti, 2005, Praha: Dokořán