Eskimáčtina
Z Wikipédie
Eskimáčtina je hlavný jazyk (či podľa iných názorov skupina jazykov) z eskimácko-aleutských jazykov. Hovoria ňou najmä Eskimáci. Používa sa v severnej Amerike a Grónsku (okrem Aleutských ostrovov a Komadorských ostrovov) a zvyšky zostali aj v severovýchodnej Ázii.
Je to výrazne polysyntetický jazyk s veľkým množstvom prípon
[úprava] Delenie
Delí sa na dve navzájom nezrozumiteľné jazykové skupiny:
- juitské (alebo juitsko-jupické) nárečia (jazyky) - Čukotka, juhozápadná Aljaška, polostrov Nunivak, ostrov sv. Vavrinca:
- jupičtina [yup'ik, yupik] (10 000 hovoriacich)
- alutiiq [jupičtina tichomorského pobrežia] (400 hovoriacich)
- juitčina [stredosibírska jupičtina] (Chaplinon a Ostrov sv. Vavrinca; 1400 hovoriacich)
- naukančina [naukan] (70 hovoriacich)
- sireničtina [sirenik] (1 hovoriaci) - často považovaná za úplne osobitný jazyk
- inuitské nárečia (jazyky)[inuitčina, inuit, inupik] - ostatné lokality
- iñupiaq (severná Aljaška, 3500 hovoriacich)
- inuvialuktun [inuktun] (západná Kanada; 765 hovoriacich)
- inuktitut (východná Kanada; vyše 23 000 hovoriacich)
- grónčina [kalaallisut] (Grónsko, 47 000 hovoriacich)
