Central Line

Z Wikipédie

Central Line

Farba na mape

červená

Rok otvorenia linky

1900

Typ linky

Podzemná

Súpravy

1992

Počet staníc

Dĺžka (v km)

74 km

Depá

Ruislip
Hainault
White City

Počet cestujúcich

183,512,000 (per annum)

Linky Transport for London
Linky Londýnskeho metra
	Bakerloo
	Central
	Circle
	District
	East London
	Hammersmith & City
	Jubilee
	Metropolitan
	Northern
	Piccadilly
	Victoria
	Waterloo & City
Ostatné linky
	DLR
	Tramlink
	Overground (November 2007)

Central Line.

Nástupište Central Line na stanici Oxford Circus.

Výrazné zakrivenie nástupišťa v stanici Bank.

Nástupište stanice Chancery Lane.

Stanica White City.

Interiér vozňov Central Line.

Vlak Central Line vchádzajúci do stanice Roding Walley.

Central Line je jednou z liniek Londýnskeho metra. Na mapách je znázornená červenou farbou. Je to podzemná linka s razenými tunelmi na osi východ–západ. Do zatvorenia vetvy Epping – Ongar, bola konečná stanica Ongar najvzdialenejším bodom celej siete.

[úprava] História

Plány na výstavbu Central London Railway sa objavili koncom 19. storočia. V roku 1891 sa začalo s výstavbou trasy medzi stanicami Shepherd’s Bush a Bank. V roku 1892 schválili predĺženie trasy do stanice Liverpool Street. Termín dokončenia bol posunutý dva krát, najprv na rok 1894, neskôr na rok 1899. Trasa bola formálne otvorená až 27. júna 1890 a sprístupnená verejnosti až o mesiac neskôr, 30. júla 1890. Na trase premávali elektrické lokomotívy. Pôvodné staničné budovy, z ktorých sa ich zachovalo len niekoľko, navrhol architekt Harry Bell Measures.

Dejiny Central Line sú nesmierne kľukaté. Prvé tunely boli vyhĺbené s nezvyčajným priemerom 3,56 metra a neskôr sa zistilo, že súpravy, ktoré napriek tomu, že boli menšie, sa do nich nezmestili. Povráva sa, že konštruktéri pri výpočtoch zabudli zahrnúť i samotnú výšku koľajníc. Problém sa podarilo vyriešiť použitím koľajníc s nižším profilom a skrátením pružín na súpravách. Takto upravené lokomotívy však spôsobovali vážne problémy s vibráciami. Koncom 30. rokov boli tunely rozšírené a stanice predĺžené a v 40. rokoch sa začalo so štandardnou elektrifikáciou. Nastali však problémy, pretože kvôli spôsobu akým boli tunely rozšírené už neboli okrúhle a kvôli týmto dôvodom musela mať kladne nabitá koľajnica netradičný tvar a jej kontaktná plocha musela byť o 40 milimetrov vyššie ako je štandard. Táto situácia pretrváva dodnes.

Časť trasy, ktorá sa nachádza pod Londýnskym City je postavená s ohľadom na geografické rozmiestnenie ulíc nad ňou, takže neprebieha popod budovy. V dôsledku toho sa na úsekoch medzi Chancery Lane, Bank a Liverpool Street nachádzajú ostré zákruty a tento úsek trasy je náchylný na vykoľajenie súprav. V stanici Bank je nástupište tak zakrivené, že z jedného konca nie je vidieť na druhý. Tradičné hlásenie „Mind the gap!“ (slov. „Pozor na medzeru medzi vlakom a nástupišťom.“) je tu o to viac zdôraznené.

V roku 1920 sa Central Line za stanicou Wood Lane prepojila s trasou Ealing and Shepherd’s Bush Railway, ktorú spravovala Great Western Railway. Takto sa umožnilo vlakom Central Line jazdiť až do Ealingu.

V roku 1935 sa v súvislosti s päťročným programom Nových prác (tzv. New Works Programme) objavili plány elektrifikácie dvoch trás Great Western Railways z West Actonu do Ruislipu. Taktiež sa plánovalo s predĺžením trasy za West Ruislip až do Denhamu. Neskôr sa však od projektu upustilo, podobne ako od projektu Northern Heights na Northern Line.

V roku 1946 bola otvorený úsek zo stanice Liverpool Street do stanice Stratford. Prázdne vlaky pokračovali do dočasnej točne v Drapers Field, neďaleko Leytonu. Stanice na východ od Stratfordu boli pre cestujúcu verejnosť otvorené v roku 1947. Central Line predĺžili do Eppingu v roku 1949. Vlaky British Railways mali prístup na trasu Circle Line skrz spojnicu z Temple Mills East do Leytonu, medzi týmito vlakmi boli aj súpravy, ktoré obsluhovali vetvu Ongar – Epping až do jej elektrifikácie v roku 1957 a skoré ranné a neskoré večerné vlaky medzi Liverpool Street a Epping.

I po elektrifikácii vetvy Ongar – Epping v roku 1957, prevádzka na trase ostala obmedzená vzhľadom na obmedzené dodávky elektrickej energie. Dvoj- a neskôr trojvozňové súpravy kyvadlovo premávali medzi stanicami Ongar a Loughton. Predpokladaný počet pasažierov sa nikdy nenaplnil a trasa začala byť dlhodobo stratová a 30. septembra 1994 bola definitívne zatvorená a odpredaná spoločnosti Pilot Group. Pozri aj Epping Ongar Railway.

25. januára 2003 sa v stanici Chancery Lane vykoľajil vlak po tom ako trakčný motor odpadol zo súpravy a spadol na koľajnice. Pri nehode sa zranilo 32 cestujúcich. Bezprostredne po nešťastí trasu uzavreli a začalo sa zo zisťovaním príčiny nešťastia a s nevyhnutnými úpravami na vlakových súpravách. Central Line bola otvorená postupne, prvé úseky na východnom a západnom konci otvorili koncom marca toho istého roku, zatiaľ čo hlavná vetva linky ostala zatvorená. Premávku na trase obnovili, i keď so zníženou frekvenciou 12.apríla. Plná prevádza začala na trase až koncom mesiaca. Okrem Central Line uzavreli aj Waterloo & City Line, na ktorej premávajú tie isté vlakové súpravy. Keďže Waterloo & City Line je omnoho kratšia – má len dve zástavky a tým pádom aj menej vlakových súprav – bola znovu otvorená pomerne rýchlo.

[úprava] Vozový Park

V roku 1900 na trase premávali elektrické lokomotívy. Jednotlivé vagóny mali na každom konci dvierka, podobné ako na vlakoch City and South London Railway a Glasgow Subway. Ťažké lokomotívy však spôsobovali veľké vibrácie a v roku 1903 boli vymenené motorovými autami, ktoré ťahali už existujúce vagóny.

V 20. rokoch boli súpravy zo začiatku storočia nepostačujúce. Keďže tunely boli priúzke pre štandardné súpravy vedenie železníc sa rozhodlo zmodernizovať súčasné súpravy. Dvierka na koncoch vozňov boli odstránené a boli pridané ďalšie miesta pre pasažierov. Taktiež do oboch bočných stranách vozňa boli vložené nové posuvné dvere.

Súpravy z rokov 1900/1903 a 1920 boli konečné stiahnuté z prevádzky v roku 1939. S rozšírením tunelov, predĺžením nástupíšť a s úpravou dodávky elektrickej energie boli na linku presunuté štandardné osemvozňové súpravy z Northern Line. Tieto premávali na linke až do 50. rokov. Od plánov na výmenu súprav za nový model z roku 1960 sa upustilo a na linku sa dostal až nový model z roku 1962, ktorý bol takmer identický s už odskúšaným modelom z roku 1959. Tieto súpravy premávali na linke až do začiatku 90. rokov, keď ich nahradili súčasné súpravy z roku 1992.

[úprava] Trasa

Poznámka: Za názvom stanice sa nachádza dáatum jej otvorenia, prípadne dátum jej zatvorenia a taktiež jej prípadný pôvodný názov.

[úprava] Vetva West Ruislip

Terminus: West Ruislip (West Ruislip (for Ickenham)); 21. november 1948
Ruislip Gardens; 21. november 1948
South Ruislip; 21. november 1948
Northolt; 21. november 1948
Greenford; 30. jún 1947
Perivale; 30. jún 1947
Hanger Lane; 30. jún 1947

[úprava] Vetva Ealing Broadway

Terminus: Ealing Broadway; 30. august 1920 (prestup na District Line)
West Acton; 5. november 1923

Obe vetvy sa spájajú v stanici North Acton.

[úprava] Hlavná vetva

North Acton; 5. november 1923
East Acton; 3. august 1920
White City; 23. november 1947
Wood Lane; 14. máj 1908 – 22. november 1947
Shepherd’s Bush; 30. júl 1900
Holland Park; 30. júl 1900
Notting Hill Gate; 30. júl 1900 (prestup na Circle a District Line)
Queensway (Queen’s Road); 30. júl 1900
Lancaster Gate; 30. júl 1900
Marble Arch; 30. júl 1900
Bond Street; 24. september 1900 (prestup na Jubilee Line)
Oxford Circus; 30. júl 1900 (prestup na Bakerloo a Victoria Line)
Tottenham Court Road (Oxford Street); 22. jún 1907 (prestup na Northern Line (vetva Charing Cross))
British Museum; 30. júl 1900 – 24. september 1933
Holborn (Holborn (Kingsway)); 25. september 1933 (prestup na Piccadilly Line)
Chancery Lane (v roku 1934 premenovaná na Chancery Lane (Grays Inn), neskôr bol stanici prinavrátený jej pôvodný názov); 30. júl 1900
St. Paul’s (Post Office); 30. júl 1900
Bank; 30. júl 1900 (prestup na Docklands Light Railway, Waterloo & City a Northern Line (vetva Bank) a v stanici Monument na Circle a District Line)
Liverpool Street; 28. júl 1912 (prestup na Metropolitan, Circle a Hammersmith & City Line)
Bethnal Green; 4. december 1946
Mile End; 4. december 1946 (prestup na District a Hammersmith & City Line)
Stratford ; 4. december 1946 (prestup na Jubiliee Line a Docklands Light Railway)
Leyton; 5. máj 1947
Leytonstone; 5. máj 1947