Bedřich Smetana

Z Wikipédie

Bedřich Smetana
český hudobný skladateľ
Narodenie	2. marec, 1824 Litomyšl, Česko
Úmrtie	12. máj, 1884 Praha, Česko
Pozri aj Biografický portál

Bedřich Smetana (* 2. marec 1824, Litomyšl – † 12. máj 1884, Praha) bol český hudobný skladateľ, tvorca českej národnej hudby.

Narodil sa v pomerne zámožnej rodine. Jeho otec mal rád hudbu a syna Bedřicha zasvätil do jej tajov už v štyroch rokoch, neskôr ho ale zveril do starostlivosti obchodníka Jana Chmelíka, ktorý riadil hudobné produkcie pre grófa Valdštejna. Smetana sa učil hrať na husle a neskôr na klavír. Svoje prvé verejné vystúpenie absolvoval v Litomyšli v šiestich rokoch.

Neskôr Smetana študoval na gymnáziu v rôznych mestách, no nie príliš úspešne. V Prahe potom svoje štúdium ukončil vlastne hrubým porušením kázne – prestal chodiť do školy. Zaujal ho kultúrny a spoločenský život v Prahe a venoval sa hudobnej činnosti. Po roztržke s otcom zakončil potom štúdium pod dohľadom staršieho bratranca, ktorý bol profesorom na premonštrátskom gymnáziu v Plzni. Po zmierení sa s otcom sa Smetana vrátil do Prahy a bol pevne rozhodnutý venovať sa iba hudbe.

Finančná situácia otca sa zhoršila, Smetana nemohol počítať s jeho podporou, a tak sa vynorila pred ním starosť o živobytie. V roku 1844 sa mu ale podarilo získať miesto učiteľa hudby v rodine grófa Leopolda Thuna. Navyše ho jeho budúca svokra zoznámila s Josephom Prokschom, ktorý ho vyučoval súkromne kompozíciu. Proksch bol vynikajúci učiteľ a jeho ústav bol najuznávanejší v Prahe. A tak Smetana začal systematicky študovať hudbu. V roku 1847 štúdium u Prokscha aj vyučovanie u Thunov ukončil.

Smetana sa chcel uplatniť ako virtuóz, ale jeho cesta skončila neúspechom. Preto v roku 1848 podal žiadosť Zemskému guberniu o povolení hudobného ústavu. Obrátil sa na presláveného virtuóza Liszta, ktorý podporoval mladých umelcov, ohľadom pôžičky finančných prostriedkov na jeho založenie, ten mu však pôžičku neposkytol. Ústav však bol nakoniec založený a dobre sa rozvíjal. Okrem týchto príjmov mal Smetana aj honoráre z výučby v šľachtických rodinách. Bol finančne zabezpečený, a tak sa roku 1854 oženil s Kateřinou Kolářovou.

Do verejného povedomia sa dostával predovšetkým prostredníctvom umeleckého združenia Concordia. Umelecky reagoval na revolučný rok 1848 a písal pochody, neskôr aj polky. V roku 1855 zomrela Smetanovi jeho hudobne nadaná dcéra Bedřiška. Ako spomienku na ňu napísal Klavírne trio g mol, ktoré vysoko ocenil Liszt. Smetana sa rozhodol Prahu opustiť a prijal ponuku učiteľského miesta v Goteborgu vo Švédsku. Tu bol síce v lepšej finančnej situácii, ale nevládol tu ani zďaleka taký kultúrny život ako v Prahe. Goteborg ale splnil Smetanovu túžbu stať sa dirigentom.

V drsnom severskom podnebí však jeho žena dostala tuberkulózu a na následky tejto choroby zomrela v Drážďanoch na ceste domov. Neskôr sa Smetana počas prázdninového pobytu v Čechách zoznámil s Bettinou Ferdinandiovou, ktorá sa stala jeho druhou ženou. V roku 1860 bol vo Švédsku na poslednú sezónu. Domov ho ťahali nie len osobné záležitosti, ale aj správy o blížiacom sa vybudovaní stáleho českého profesionálneho divadla. Nebol spokojný ani s malosťou goteborgských pomerov. Definitívne sa teda vrátil domov.

Po návrate do Čiech sa Smetana stal členom Mešťanskej besedy, stal sa zbormajstrom speváckeho spolku Hlahol, bol zvolený za predsedu hudobného zboru Umeleckej besedy a v roku 1866 sa stal kapelníkom opery „Prozatímního divadla“. Bol si vedomý veľkého významu opery na českej scéne a napísal operu Braniboři v Čechách, jeho druhá opera Prodaná nevěsta je dnes považovaná za vzor národnej opery. Medzi jeho ďalšie významné opery patrí Libuše a Dve vdovy.

V roku 1874 Bedřicha Smetanu postihlo to najhoršie, čo sa môže stať hudobnému skladateľovi – ohluchol. Preto bol nútený vzdať sa svojho miesta v divadle.

Hluchota však nezmenšila jeho hudobnú predstavivosť a schopnosť komponovať. Vzápätí po ohluchnutí začínal na cykle symfonických básní Má vlast. Ďalej napísal dve sláčikové kvartetá, oba rady Českých tancov, zbor Píseň na moři a zbory Věno a Modlitba. Nasledovali ďalšie opery – Hubička, Tajemství a Čertova stěna.

Možno len obdivovať jeho genialitu, s ktorou si poradil s komponovaním aj pri hluchote. Postupne si získaval čestné miesto ako významný reprezentant českej hudby a dostal veľa ocenení. Nesmierna česť bola Smetanovi preukázaná pri príležitosti otvorenia Národného divadla 11. 6. 1881 jeho operou Libuše.