Bátovce
Z Wikipédie
Erb | Mapa |
---|---|
Základné údaje | |
Kraj: | Nitriansky |
Okres: | Levice |
Región: | Hont |
Poloha: | 00° 00' 00" s. š. 00° 00' 00" v. d. |
Nadmorská výška: | m n.m. |
Rozloha: | km² |
Počet obyvateľov: | 1080 (31.12.2004) |
Hustota obyvateľstva: | obyvateľ(ov)/km2 |
Prvá písomná zmienka: | 1037 |
Nacionále | |
Štatistická územná jednotka: | 502057 |
EČV: | LV |
PSČ: | 935 03 |
Telefónna predvoľba: | 0 36 |
Oficiálne adresy | |
Adresa obecného úradu: | Obecný úrad Bátovce 935 03 Bátovce |
Web: | http://www.batovce.sk/ |
E-mail: | [mailto: ] |
Telefón: | 036 / 639 41 01 |
Fax: | 036 / 639 41 02 |
Politika | |
Starosta: | Ing. Jaroslav Kurej (NEKA) |
Zdroje údajov | |
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info |
Bátovce sú obec na Slovensku v okrese Levice.
[úprava] História
Prvé písomné zmienky o Bátovciach pochádzajú zo stredovekých falzifikátov z rokov 1037 a 1086, kde sa uvádzajú ako tribuna de Foro Regine, resp. de Mercatu Regine, teda ako miesto trhu kráľovnej. Prvá hodnoverná zmienka o obci je však až z roku 1267, keď sa spomína pod názvom Bat. V tomto období pravdepodobne slovanskú obec osídľujú nemeckí kolonisti. V rokoch 1543 až 1848 patrili Bátovce levickému hradnému panstvu. Od roku 1611 je v Bátovciach doložená existencia cechov. V roku 1715 mali Bátovce mlyn a 97 domácností. Pošta bola v prevádzke od roku 1828. V roku 1852 navštívila Bátovce česká spisovateľka Božena Němcová. Počas Bachovho absolutizmu sa stali sídlom berného úradu a okresného súdu s pozemkovou knihou až do roku 1878. V novembri 1938 po pričlenení Levíc k Maďarsku, bol do Bátoviec evakuovaný berný úrad, ktorý tu sídlil až do roku 1940. V roku 1943 bola k Bátovciam pričlenená obec Jalakšová, ktorá sa prvý raz spomína v roku 1381. Známa vodná nádrž Lipovina bola vybudovaná v roku 1968.
Bátovce ležia na hranici Podunajskej nížiny a Štiavnických vrchov, 235 m nad morom. Katastrálne územie má 3163 ha. Obcou preteká riečka Sikenica. V katastrálnom území je vybudovaná akumulačná vodná nádrž Lipovina o rozlohe 25 ha, dnes slúžiaca na rekreačné účely, vodné športy a rybolov.
[úprava] Kultúrne pamiatky
Rímskokatolícky kostol sv. Martina. Chrám dal údajne postaviť Opos Bathor v roku 1070 a dal ho zasvätiť sv. Mauríciovi. Kostol bol viackrát renovovaný a prestavaný. Tento starorománsky kostol bol v 14. st. prestavaný na gotický. Zo 14. a 15. st. pochádzajú aj maľované tabule, na ktorých je zobrazená legenda o sv. Kataríne z Alexandrie.
Evanjelický kostol bol postavený v roku 1873. Pôvodná drevená zvonica bola pri kostole. Súčasná zvonica na kostole bola dostavaná v 30-tich rokoch minulého storočia.
Svätá trojica na námestí pochádza z konca 19. storočia. Ľudový dom. V roku 1744 vypukol v obci veľký požiar pri ktorom zhorelo 200 domov. Tento dom postavil na základoch zhoreniska Samuel Novák. Vo vstupnej časti sa nachádza veľká hlinená pec s otvoreným komínom.
Kamenný most cez riečku Sikenica je barokový a postavený bol v roku 1780. Postavená je pri ňom plastika Jána Nepomuckého a do zoznamu pamiatkového fondu SR bol zapísaný v roku 1981.
Kúria „Schneideriana“ bola postavená v 17. storočí rodinou Tóthovou, slúžila ako krčma, kde sa stretávala bátovská elita. Na poschodí bola tančiareň, pivnica slúžila ako obecná väznica. V roku 1970 ju Pamiatkostav Žilina zrekonštruoval do dnešnej podoby.
Vodná nádrž Lipovina bola vybudovaná ako akumulačná nádrž na zavlažovacie účely. Dnes slúži na rekreačné účely.
[úprava] Prírodné zaujímavosti
Tzv. Spečený val, ktorý mapuje terén sa nachádza na kopci Borovica. Bol postavený asi Rimanmi a slúžil ako obranný val proti barbarom.