Adžanta

Z Wikipédie

Ajanta

Adžanta - (Ajanta) je neveľká dedina na západnom okraji Dekanskej plošiny v Indii (asi 106 km od mesta Aurangabad v štáte Maháraštra). Za svoje svetové meno vďačí susedstvu sústavy skalných chrámov, ktoré predstavujú jednu z vrcholných pamiatok staroindickej kultúry. Neznámi majstri vybrali pre svoje veľdielo nevedno či z bezpečnostných dôvodov, skrytú v ústraní ležiacu, avšak esteticky mimoriadne pôsobivú krajinu. Je to nízka, hlboká kaňonovitá dolina so skalnými stenami. Vymodelovala ju dravá bystrina, živená monzúnovými lejakmi v lávových pokrovoch Dekanskej plošiny.

Nástenná maľba v Ajante

V masívnej skale steny kaňonu, vo výške 40—60 m nad dnom, vytesali desiatky generácií staroindických umelcov v priebehu deviatich storočí (2. storočia pred Kr. — 7. storočia) 30 chrámových, resp. kláštorných celkov, slúžiacich budhizmu. Napriek dlhému obdobiu, v priebehu ktorého vznikali, majú jednotné poňatie v základných architektonických prvkoch i vo vnútornej výzdobe. Vyznačujú sa bohatou plastickou výzdobou a nástennými maľbami freskami, svojráznou kresbou, farebnou kompozíciou i motívmi. Ich účinnosť zvyšujú ešte svetelné efekty, podmienené vhodnou orientáciou a členením čelných stien chrámov. Vďaka suchej klíme si fresky zachovali dosiaľ mimoriadnu sviežosť farieb. Značná časť z nich je žiaľ poškodená mechanicky.

Vedúcim motívom fresiek najmä staršieho obdobia sú scény zo života Budhu. Mladšie nástenné maľby sú prevažne ornamentálne s motívmi rastlinnými (lotos), ľudskými a zvieracími skupinami (opice, slony, pávy).

S ústupom budhizmu v Indii (7. storočie) strácali tieto chrámy svoju funkciu, ľudia ich opúšťali, až upadli do zabudnutia. Stráne adžantského kaňonu porástla hustá džungľa a ukryla skalné chrámy pred ľudským zrakom na dlhé stáročia. Až v minulom storočí ich objavil istý anglický dôstojník celkom náhodne pri vojenskom prieskume.

Komplex jaskynných chrámov bol zaradený v r. 1983 na zoznam svetového dedičstva UNESCO.