Ľudovít Kubáni
Z Wikipédie
| Ľudovít Kubáni | |
|---|---|
| slovenský básnik, prozaik, literárny kritik a dramatik | |
| Narodenie | 16. október 1830 Horné Zahorany, Slovensko |
| Úmrtie | 29. november 1869 Rimavské Brezovo, Slovensko |
| Pozri aj Biografický portál | |
Ľudovít Kubáni (pseudonym Hladovanský)(* 16. október 1830, Slovenské Zahorany, teraz Horné Zahorany – † 29. november 1869, Rimavské Brezovo) bol slovenský básnik, prozaik, literárny kritik a dramatik.
[úprava] Životopis
Narodil sa v učiteľskej rodine a detstvo prežil v Drienčanoch. Vzdelanie získaval v Poprade, Miškovci, Ožďanoch, neskôr pokračoval na škole v Levoči. Než sa mohol pustiť do ďalšieho vzdelávania, musel si najprv zohnať prostriedky na štúdium, a tak začal pracovať. Najprv bol úradníkom sklenenej huty v Zlatne (teraz České Brezovo), neskôr na slúžnovskom úrade v Rimavskom Brezove a Rimavskej Sobote. V tomto období sa stretával s viacerými slovenskými spisovateľmi a kultúrnymi či politickými činiteľmi, ako boli Pavol Dobšinský, Štefan Marko Daxner alebo Ján Botto. Vydával rukopisný časopis Hodiny zábavy a prispieval do ďalších časopisov. V roku 1855 sa stal notárom v Bátke, o rok neskôr sa stal slúžnym v Rimavskom Brezove a o niečo neskôr v Rožňave. V roku 1867 ostal bez práce a so svojou početnou rodinou bol odkázaný na pomoc dobrodincov, až napokon získal miesto v advokátskej kancelárii. Nečakane tragicky zomrel pri hre v karty, keď ho bodol jeho spoluhráč Andrej Antalík.
[úprava] Tvorba
Jeho literárne začiatky sa datujú do obdobia jeho štúdií v Levoči. Hlavným motívom jeho diel je dezilúzia a prevaha skúseností nad citmi a vôľou človeka. Snažil sa tiež o potláčanie sentimentálnych prvkov. Námetom pre jeho diela sú revolučný rok 1848, memorandum národa slovenského, pôsobenie a myšlienky Štúrovcov, ale tiež národnostné otázky, otázky národnej slobody a historické udalosti či postavy. Typický je pre neho obraz básnika ako žobráka, človeka z okraja spoločnosti. V próze sa väčšinou objavujú aj autobiografické črty. Jeho tvorba je prechod medzi romantizmom a realizmom. Písal poéziu a krátku prózu.
[úprava] Dielo
- 1855 – Blíženci, poviedka (len rukopis)
- 1860 - Hlad a láska, svätojánske dobrodružstvo
- 1860 – Čierne a biele šaty, tragikomická črta
- 1860 – Mendík, poviedka - sú v nej romantické aj realistické prvky. Vystupujú v nej tri spoločenské vrstvy: inteligencia (Šípik, Šípiková), chudoba (Sidónia, Kubáni, Gašpar), remeselník (Volovec). Mendíkovia sú chlapci, ktorý pracovali v učiteľských alebo farárskych rodinách, starali sa o domácnosti, ale dostali vzdelanie.
- 1861 – Pseudo-Zamojski, kriminálna epizóda
- 1861 – Drahým priateľom Makovickému a Nemessáyimu, adresná poézia
- 1862 – Apoteózis rumov
- 1862 – Deň 6. a 7. junia roku 1861 v Turčianskom Sv. Martine, alegorická báseň
- 1868 – Traja sokoli, veršovaná dráma (vyšla až v roku 1905)
- 1869 – Radziwillovna, kráľovná poľská, veršovaná povesť
- 1870 – Emigranti, turistické dobrodružstvo
- 1872 – Valgatha, historická povesť, najrozsiahlejšie dielo (nedokončené, známa je len prvá časť)
- 1873 – Suplikant, poviedka
