U2

Z Wikipédie

U2, Vertigo tour, koncert v Bruseli, 2005

U2, koncert v Anaheime, 2005

U2 je írska rocková skupina založená roku 1976. Jej členmi sú

Bono (vlastným menom Paul David Hewson) – vokály, gitara,
The Edge (vlastným menom David Howell Evans) – gitara, občas klávesy, vokály, sprievodné vokály
Adam Clayton – basgitara,
Larry Mullen, Jr. – bicie a perkusie.

Kapela patrí medzi najpopulárnejšie rockové skupiny na svete. Za necelých tridsať rokov jej existencie sa predalo cez 150 miliónov kópií platní skupiny. Členovia (obzvlášť Bono) sú veľmi aktívni v oblasti ochrany ľudských práv.

Bono, záber z 55. Valného zhromaždenia MMF v Prahe, 2000

[úprava] História

[úprava] Začiatky (1976–1980)

Vznik skupiny inicioval vtedy štrnásťročný Larry Mullen Jr., ktorý v októbri 1976 vyvesil na nástenku gymnázia Mount Temple v írskom Dubline výzvu k založeniu skupiny s tým, že si kúpil bicie a zháňa niekoho s gitarou. Prvé stretnutie, v istom zmysle konkurz, prebehlo v kuchyni u Mullenovcov, a okrem Larryho sa ho zúčastnili bratia Dave a Dick Evansovci, Adam Clayton, Paul Hewson, Peter Martin a Ivan McCormick. Poslední dvaja menovaní sa už nedostavili na žiadnu ďalšiu skúšku, zbytok vytvoril skupinu, nazvanú Feedback (Spätná väzba, podľa The Edge to bolo to jediné, čo vtedy bolo z ich produkcie počuť).

Členovia skupiny v tej dobe neboli príliš spokojní s kvalitou spevu a hry na gitaru Paula Hewsona a premýšľali, že ho nahradia niekym iným, avšak na prvom koncerte sa Hewson prejavil ako showman a skupina sa rozhodla si ho nechať. Ku koncu roka 1976 skupina vyhrala školskú talentovú súťaž svojou verziou piesne Show Me The Way (pôvodne od Petera Framptona).

Po osemnástich mesiacoch skúšok si skupina zmenila meno na The Hype (zhruba očakávanie, poprask, nadmerná reklamná masáž, ale tiež narkoman) a začala vystupovať v kluboch, pričom hrala coververzie piesní od Sex Pistols a Clash. 17. marca 1978 (írsky sviatok sv. Patrika) sa zúčastnili súťaže v Limericku, ktorú vyhrali a získali odmenu [£]]500 a tiež možnosť vytvoriť demonahrávku v štúdiu CBS Records.

Na radu dublinského punk rockového gurua Steva Averilla si skupina zmenila názov na U2. Názov bol vybraný preto, že vyvolával zaujímavé konotácie (názov lietadlá či ponorky), ale pritom neoznačuje nič konkrétne. Podľa niektorých interpretácií ide o úmyselnú slovnú hračku - U2 sa po anglicky číta rovnako ako you too (ty tiež), čo má vraj poukazovať na naviazanosť skupiny s publikom, ale v rozhovore s Larrym Kingom to Bono výslovne odmietol s tým, že nikdy o tom skutočne nepremýšľal ako o „you too“.

V marci 1978 zo skupiny odišiel Dick Evans, čím skupina získala svoju dnešnú podobu. V máji sa manažérom skupiny stal Paul McGuiness.

V septembri 1979 U2 vydali svoju prvú EP nazvanú U2-3 (obsahovala tri piesne), ktorá sa dostala až na prvé miesto írskej hitparády, a vzápätí na to U2 v decembri usporiadali niekoľko koncertov v Londýne, ale bez väčšieho záujmu kritikov i obecenstva.

[úprava] Boy a October (1980–1981)

V marci 1980 sa skupina rozhodla, že už má dostatok materiálu pre celý album, ktorý však CBS Records domietla, takže U2 podpísali zmluvu s firmou Island Records a v septembri potom vydali album Boy (Chlapec). Album sa stretol s priaznivým ohlasom kritikov a ako debut je hodnotený výrazne pozitívne. Nasledovalo menšie turné po Veľkej Británii, ale tiež prvé turné mimo nej - na východnom pobreží USA a v niekoľkých európskych mestách. Turné bolo úspešné a kritici skupinu označovali ako skutočne nádejnú.

Aj napriek krádeži Bonovej aktovky so všetkými textami 12 týždňov pred začiatkom nahrávania vydali U2 v októbri 1981 druhý album, nazvaný October (Október). V textoch piesní na tomto albume sa už naplno prejavila náboženská viera členov skupiny (napr. v piesňach Gloria či With a Shout) - Bono, The Edge i Larry boli oddanými kresťanmi a nijako to neskrývali. V tej dobe sa tiež stali členmi dublinskej náboženskej skupiny Shalom, pričom zvažovali rozchod U2, pretože si neboli istí, či môžu pokračovať ako rocková skupina tak, aby to neohrozovalo ich náboženské cítenie. Táto neistota sa prejavila i na albume, ktorý nebol tak úspešný ako sa už od U2 čakalo.

[úprava] War a Under a Blood Red Sky (1983)

Čiastočný neúspech albumu October bol úplne zabudnutý, keď v roku 1983 vydali ďalší album, War (Vojna). Z tohoto albumu pochádza jedna z najznámejších piesní U2, Sunday Bloody Sunday (Nedeľa, Krvavá nedeľa). Táto pieseň je reakciou na severoírske spory, jej názov odkazuje na masaker tzv. Krvavej nedele z 30. januára 1972, pri ktorom bolo v meste Derry britskými vojakmi zabitých 13 neozbrojených účastníkov protestného pochodu (a zranených mnoho ďalších). V piesni sa okrem odkazov na túto udalosť („I can't believe the news today“, „nemôžem uveriť dnešným správam“) objavujú citácie z Biblie ("mother's children; brothers, sisters torn apart", „syna proti jeho otcovi, dcéru proti matke, nevestu proti svokre“, Mt 10,35; "we eat and drink while tomorrow they die", „jedzme a pijme, lebo zajtra zomreme“, 1K 15,32) a pieseň končí výzvou kresťanom, aby spolu prestali bojovať a prijali Ježišove víťazstvo. Niektorí pieseň pochopili ako podporu írskeho boja a IRA, Bono taký výklad striktne odmietol s tým, že na koncertoch pieseň uvádzali slovami: „Toto nie je rebelská pieseň, toto je Sunday Bloody Sunday“ a pri piesni mával bielou zástavou.

Z albumu pochádza i pieseň New Year's Day (Nový rok), inšpirovaná poľským hnutím Solidarita. Táto pieseň bola vydaná ako prvý singel albumu a bola prvým medzinárodným hitom skupiny - v Británii sa dostala na desiatu priečku rebríčka a hudobná stanica MTV ju veľmi často zaraďovala do vysielania, čo pre U2 znamenalo výraznú propagáciu u amerického publika.

Následné turné obsahovalo množstvo vypredaných koncertov v Európe a USA, z turné bola vydaná živá nahrávka a filmový záznam koncertu v Red Rocks pod názvom Under a Blood Red Sky (Pod krvavo červenou oblohou). Vďaka týmto úspechom kapela uzatvorila s nahrávacou spoločnosťou novú, výhodnejšiu zmluvu.

[úprava] The Unforgettable Fire (1984)

Štvrtý štúdiový album produkovali Brian Eno a Daniel Lanois (do tej doby bol poducentom Steve Lillywhite), vyšiel v roku 1984 pod názvom The Unforgettable Fire (Nezabudnuteľný oheň; išlo o názov výstavy obrazov vytvorených ľuďmi, ktorí prežili atomové výbuchy v [Hirošima|Hirošime]] a Nagasaki). V textoch piesne sa objavujú politické motívy - pieseň Pride (In the Name of Love) (Hrdosť (V mene lásky)) je spomienkou na aktivistu za ľudské práva Martina Luthera Kinga, rovnako ako menovite venovaná pieseň MLK. Pieseň Bad (Zlý) hovorí o závislosti na heroíne; v tej dobe sa v Dubline výrazne rozmáhali problémy s drogami.

[úprava] Wide Awake in America a Live Aid (1985)

Na prelome roku vydali U2 krátky (štvorpiesňový) album Wide Awake in America, po ktorom nasledovalo veľmi úspešné turné. Hoci osemdesiate roky boli ešte len v polovici, hudobný časopis Rolling Stone ich označil za „skupinu osemdesiatych rokov“ a tvrdil, že „pre rastúci počet fanúšikov rock&rollu sa U2 stáva najvýznamnejšou skupinou, možno tou jedinou, ktorá má význam.“

S takto rastúcou popularitou sa U2 pomaly prepracovávali do kategórie "štadiónových skupín"; príležitosť, ako to dokázať, sa naskytla pri gigantickej humanitárnej akcii Live Aid – v roku 1985 prepukol v Etiópii hladomor a v júli 1985 usporiadali Bob Geldof a Midge Ure na podporu boja s hladomorom koncert, ktorý sa súčastne konal v londýnskom Wembley a filadelfskom JFK Stadium (a niekoľkých menších koncertov sa ďalších miestach), pričom koncerty boli prepojené satelitným spojením a koncert bol živo vysielaný v televízii. Odhaduje sa, že koncert sledovalo asi 1,5 miliardy ľudí zo 100 krajín sveta. U2 sa koncertu mali zúčastniť, avšak zďaleka sa nečakalo, že budú hlavnou hviezdou; predvedená 13-minútová verzia piesne Bad, v priebehu ktorej Bono zišiel z pódia a zatancoval si s fanúšičkou, zaistila U2 obrovskú popularitu a postavenie jednej z najlepších hudobných skupín na svete. Hneď v septembri sa Bono s manželkou Ali vydal do Etiópie, kde šesť týždňov pracovali v utečeneckom tábore a sirotinci; táto skúsenosť sa odráža v jeho boji za podporu tretieho sveta, v ktorom pokračuje dodnes.

Zatiaľ čo v Live Aid ešte U2 boli len jedným z účastníkov, v roku 1986 boli na charitatívnom turné Conspiracy of Hope (Sprisahanie nádeje), usporiadanom spoločnosťou Amnesty International, na ktorom boli hlavnou hviezdou. V priebehu tohto šesťtýždňového projektu pomohli Amnesty International strojnásobiť počet registrovaných priaznivcov.

[úprava] The Joshua Tree a Rattle and Hum (1987–1988)

Nezmazateľne sa do rockovej histórie U2 zapísali svojím ďalším štúdiovým albumom The Joshua Tree (názov kalifornského národného parku, v ktorom rastú Juky krátkolisté, anglicky označované ako Joshua tree. V rebríčku 500 najlepších albumov histórie časopisu Rolling Stone sa album umiestnil na 26. mieste, do dnes sa ho predalo cca 16 miliónov kópií, takže je komerčne najúspešnejším albumom skupiny.

Album v USA aj Británii prekonal rýchlosť v predaji, v Británii získal album platinovú platňu za 28 hodín, v USA za 40 hodín. V USA bola na prvom mieste hitparády 9 týždňov, v britskej hitparáde sa držal 129 týždňov, pričom sa do nej ešte dvakrát vrátil (v rokoch 1992 a 1993), prvé miesto hitparád dosiahlo v 22 krajinách sveta. Vďaka úspechu albumu sa skupina objavila na titulnej stránke časopisu Time z 29. apríla 1987 s titulom Rock's Hottest Ticket („Najhorúcejší rockový lístok“). Na cenách Grammy v roku 1988 získal album cenu Album roka.

Aj na tomto albume pokračujú náboženské a politické motívy - I Still Haven't Found What I'm Looking For (Doteraz som nenašiel to, čo hľadám) je osobná pieseň o vnútorných sporoch viery a pokušenia, Bullet the Blue Sky (Rozstrieľajte modré nebo) je odsúdenie americkej politiky vyzbrojovania povstalcov v Salvádore, Mothers of the Disappeared (Matky zmiznutých) je žalospev venovaný združeniu Asociación Madres de Plaza de Mayo, ktoré združuje matky unesených z čias politického prevratu v Argentíne v roku 1978, Running to Stand Still hovorí o drogovej závislosti.

Nasledujúce štadiónové turné bolo obrovským úspechom, napríklad na koncerte v Holandsku sa všetkých 92 000 lístkov vypredalo behom hodiny. V priebehu turné skupina vytvorila album Rattle and Hum (Rachot a šum), ktoré je čiastočne živou nahrávkou koncertov, ale sú tu i cekom nové piesne. Na turné skupina vystupovala s B. B. Kingom (nahrali spolu pieseň When Love Comes to Town, Keď do mesta dorazí láska) a Bobom Dylanom (s ním vytvorili duet Love Rescue Me, Láska, zachráň ma). Navyše v roku 1989 vyšiel rovnomenný koncertný film s prvkami dokumentu venovaný turné po USA. Film bol natočený 16mm čiernobielou kamerou a z pôvodných 160 hodín záznamu v ňom nakoniec zostalo 90 minút; tento film sa ale mimo fanúšikov s výraznejším kladným ohlasom nestretol a samotný nápad bol kritizovaný ako prejav prehnanej namyslenosti.

[úprava] Achtung Baby, ZooTV a Zooropa (1991–1994)

Trabanty z turné Zoo TV v múzeu Rockandrollovej siene slávy

Takmer tri roky nepretržite trvajúcej koncertnej šnúry (zakončenej sériou Lovetown Tour) uzatvoril dublinský koncert 30. decembra 1989, na ktorom Bono oznámil, že „V posledných mesiacoch sme sa výborne bavili[…], toto je proste koniec niečoho pre U2. […] Len – potrebujeme odísť a všetko si znovu vysniť.“ Toto prehlásenie vyvolalo špekulácie o rozpade skupiny, ktoré priživovala aj dlhá prestávka. Napriek tomu, že Bono týmto prehlásením rozchod na mysli nemal, aj ten v nasledujúcich mesiacoch hrozil. Skupina sa totiž rozhodla ďalší album vytvoriť v čerstvo zjednotenom Berlíne, ale po počiatočnom nadšení sa množili hádky a spory a až radosť z vytvorenia piesne „One“ vrátila skupine optimizmus. V priebehu nahrávania naviac boli z hotelovej izby odcudzené niektoré počiatočné nahrávky a neskôr sa verejne šírili (najznámejší z nich je bootleg nazvaný Salome).

Nakoniec však nový album vznikol, aj keď z berlínskeho natáčania zostalo len niekoľko nahrávok a inširácia pre titul; 18. decembra 1991 vyšiel album Achtung Baby. Na albume je vidieť výraznú zmenu zvuku kapely, niektoré piesne (One, Mysterious Ways) sú ešte podobné predchádzajúcim albumom z 80. rokov, na iných (napríklad Zoo Station) je vidieť vplyv elektronickej hudby a štýlom už patrí do 90. rokov. Spolu s albumom The Joshua Tree je Achtung Baby kritikmi označovaný ako najlepší album od U2. V ankete hudobného časopisu Q v roku 1998 označili čitatelia Achtung Baby ako 15. najlepší album histórie, v roku 2003 sa v podobnej ankete televízie VH1 umiestnil na 65. mieste. V roku 2003 bola tiež v rebríčku časopisu Q pieseň One označená ako najlepšia pieseň všetkých čias.

Na začiatku roku 1992 bolo zahájené dlho očakávané turné, nazvané „ZOO TV“. Turné bolo megalomanským multimediálným podnikom, U2 predstierali prijatie šoubyznysového štýlu, divákov ohromovali desiatky obrazovaiek, svetelné efekty, kostými pre členov kapely, jedenásť pomaľovaných Trabantov rozmiestnených okolo scény, satelitnou televíziou a videoklipmi so subliminálnymi správami. Pri koncertoch Bono skúšal telefonovať na rôzne miesta, a o jeho snahe dovolať sa v noci prezidentovi USA Georgovi Bushovi sa prezident dokonca zmienil v priebehu predvolebnej kampane. V priebehu prestávky v turné sa kapela zastavila v štúdiu, ale miesto pôvodne plánovaného doplnkového EP vzniklo plnohodnotné LP album nazvané „Zooropa“, vydané v júli 1993.

Zooropa štýlom pokračovala v zmenách začatých na „Achtung Baby“, obsahovala ešte väčší podiel elektronickej hudby a vplyvu techna. Prvým singlom bolo „Numb“, zvláštna ako svojím štýlom (zmesou techna a rapu), a tak i spôsobom vydania – vyšiel výhradne ako „videosingel“ na VHS. Zooropa získala za album cenu Grammy ako najlepší alternatívny album. Po vydaní Zooropy turné pokračovalo (pod označením Zooropa a Zoomerang), poslednou zastávkou bolo Tokyo, 10. decembra 1993.

[úprava] Passengers: Original Soundtracks 1 (1995)

Po turné nasledovala relatívne dlhá prestávka, v priebehu ktorej sa členovia skupiny venovali niekoľkým vedľajším projektom a odpočinku. Bono nahral duet s Frankom Sinatrom, Larry s Adamom nahrali soundtrack k filmu Mission: Impossible, skupina tiež prispela piesňou Hold Me, Thrill Me, Kiss Me, Kill Me na soundtrack k filmu Batman Forever. V roku 1995 skupina ako celok spolu s Brianom Eno vydala experimentálny album nazvaný Original Soundtracks 1, pod ktorým však neboli podpísaní ako U2, ale ako Passengers (kvôli vysoko experimentálnemu štýlu sa produkčná spoločnosť zdráhala vydať album pod menom U2). Pilotným singlom bola pieseň „Miss Sarajevo“ (so skupinou ju spieva Luciano Pavarotti) venovaná vojnou postihnutej Juhoslávii. Celý album je koncipovaný ako soundtrack, ide však len o fikciu.

[úprava] Pop a Popmart (1996–1998)

Na začiatku roka 1996 začali U2 pracovať na ďalšom štúdiovom albume, s cieľom vydať ho v septembri toho istého roku; to bol už od začiatku prehnane sebavedomý cieľ, žiaden doterajší album nenahrali tak rýchlo. Pôvodný zámer vydať „priamočiary rock'n'rollovy album“ rýchlo zmizol, album je opäť ďalším pokusom o zmenu štýlu – obsahuje množstvo elektronickej hudby, efektov a samplov, výsledný zvuk má veľa prvkov disca a techna. Skupina sa priznala k zámeru zapracovať štýl skupín ako Prodigy či The Chemical Brothers. Práce na novom albume však sprevádzalo veľa ťažkostí; Larrymu sa zhoršili problémy s chrbticou a veľké časti natáčaní sa prakticky nezúčastnil. Natáčanie sa preťahovalo, pôvodný septembrový termín sa odsunul na november, potom na január, až konečne 4. marca 1997 vyšlo album Pop.

Posuny vydania albumu boli zvlásť nepríjemné s ohľadom na fakt, že skupina dopredu podpísala zmluvy na nasledujúce koncerntné turné, pre ktoré už boli stanovené i niektoré dátumy. Aj podľa vyjadrenia niektorých členov boli preto piesne na album zaradené v stave istej nedokončenosti (bez zaujímavosti nie je postreh, že všetky piesne z albumu „Pop“ sú na výberovom albume „Best Of 1990 – 2000 v remixovanej podobe). I preto sa album stretol s rozporuplnými reakciami – na jednej strane odborná kritika chválila novátorský štýl, na druhej strane niektorí fanúšikovia oplakávali klasický zvuk U2 a odmietali prehnaný komerčný kolotoč okolo nového albumu. Napriek tomu album bol obchodne výrazne úspešný a v 28 krajinách dosiahol v prvom týždni predaja prvé priečky rebríčkov.

V duchu názvu sa držalo aj naledujúce koncertné turné nazvané Popmart World Tour. Išlo o ešte väčší podnik ako predchádzajúce ZOO TV, plné odkazov na popkultúru a megalomanské technické zariadenia. Javisku dominoval obrí zlatý oblúk (jasný odkaz na McDonald's), vtedy najväčšiu televízna obrazovka na svete (šírka cca 50 metrov) a štvormetrový citrón. Nedostatok času na prípravu turné sa ukázal v prvej časti turné (po Amerike), zvlásť v úvodnom koncerte v Las Vegas, pri ktorom skupina skazila pieseň Staring at the Sun a musela ju v polovici prerušiť a začať hrať odznova. Druhá časť turné (po Európe) však už bola výrazne úspešnejšia. Celkový finančný výsledok turné však bol záporný – hoci turné získalo cez 80 miliónov dolárov, obrovské náklady (cez 100 miliónov dolárov) znamenaly fakticky neúspech. V rámi Popmartu U2 tiež 14. augusta 1997 koncertovali v Prahe na Strahovskom štadióne pred asi 80 000 divákmi. Išlo o prvý (a zatiaľ posledný) koncert U2 v Česku.

Na konci roku 1998 skupina vydala prvý výberový album The Best of 1980–1990. Okrem štandardnej jednocédečkovej verzie vyšla aj rozšírená verzia s druhým CD, The B-Sides of 1980–1990, na ktorom sú niektoré piesne vydané skôr ako B-strany starších singlov. Na albume sa tiež objavila nová verzia piesne Sweetest Thing (Najsladšia vec), ktorá bola predtým vydaná len ako B-strana.

V roku 2000 skupina natočila soundtrack k filmu Wima Wendersa The Million Dollar Hotel (Hotel za milión dolárov), na ktorom sa Bono podieľal ako autor námetu a spoluautor scenára. Text piesne zo soundtracku, The Ground Beneath Her Feet (Zem pod jej nohami), napísal Salman Rushdie (báseň sa objavila tiež v Rushdieho rovnomennej knihe).

[úprava] All That You Can't Leave Behind a Elevation (2000–2001)

Po istej kritike experimentálneho Popu sa U2 ďalším albumom rozhodli vrátiť späť a v roku 1999 začali nahrávať nový štúdiový album. Na konci októbra 2000 vydali All That You Can't Leave Behind (Všetko, čo nemôžete nechať za sebou). Potom, ako sa skupina počas väčšej časti 90. rokov snažila zmeniť štýl, týmto albumom sa vrátila ku klasickému rockovému albumu, ktorý sa stretol s veľmi kladným ohlasom. Album debutoval ako #1 v 28 krajinách sveta, najväčší hit Beautiful Day (Krásny deň) získal 3 ceny Grammy. Pieseň Walk On (Kráčaj ďalej), venovaná barmskej disidentke Aung San Suu Kyi, vyhrala cenu Grammy o rok neskôr. Ďalší singel Elevation (Stúpanie) bol ústrednou piesňou soundtracku k filmu Lara Croft: Tomb Raider.

Na jar 2001 zahájili turné „Elevation“, ktoré bolo tiež v porovnaní s predchádzajúcimi koncertnými šnúrami pokojnejšie, hoci nie natoľko, ako skupina sľubovala pred zahájením. Po útokoch z 11. septembra 2001 skupina zvažovala zrušenie zvyšku turné, nakoniec sa rozhodla pokračovať, len pre zvyšné koncerty upravila zoznam hraných skladieb. Turné bolo obrovským úspechom, prakticky všade bolo vypredané, severoamerická časť s 80 koncertami získala 110 miliónov dolarov, čo je druhý najlepší výsledok (po turné Voodoo Lounge skupiny Rolling Stones z roku 1994).

Po skončení turné ku koncu roka skupina vystúpila v polčase XXXVI. ročníka Super Bowlu, pričom predvedené tri piesne, zvlášť Where the Streets Have No Name, pri ktorej sa na pruh látky za kapelou premietali mená obetí útoku z 11. septembra, sa stretli s ohromným ohlasom, fotka Bona s americkou vlajkou v podšívke jeho bundy sa objavila na titulných stranách niekoľkých časopisov.

V priebehu nahrávania albumu aj po skončení turné sa Bono zúčastnil mnohých benefičných akcií a propagácie svojich humanitárnych cieľov (odpustenie dlhov chudobným africkým krajinám a boj s HIV/AIDS) v rámci kampane Jubilee 2000, vrátane účastí na summite G8 v Nemecku či na zjazde MMF v Prahe.

Na konci roku 2002 skupina vydala druhú čásť výberu najväčších hitov, The Best of 1990–2000, opäť v jedno a dvojcédečkovej verzii. Okrem starších hitov sa na albume objavili tiež nové piesne Electrical Storm (Búrka) a The Hands that Built America (Ruky, ktoré postavili Ameriku), ktorá sa objavila aj na soundtracku k filmu Martina Scorseseho The Gangs of New York (Gangy New Yorku).

[úprava] How to Dismantle an Atomic Bomb a Vertigo (2004–2005)

V priebehu natáčania nového albumu bola vo francúzskom Nice v júli 2004 ukradnutá nahrávka prvotnej verzie albumu; Bono potom oznámil, že pokiaľ sa nahrávka objaví na P2P sieťach, album okamžite vyjde prostredníctvom iTunes. K ničomu takému však nedošlo a album How to Dismantle an Atomic Bomb (Ako rozobrať atómovú bombu) vyšiel 22. novembra 2004. Bono album opísal ako „náš prvý skutočne rockandrollový album“. Album debutoval na prvom mieste rebríčkov v 32 krajinách, v prvom týždni sa v USA predalo 840 000 kópií, čo je pre U2 rekordný výsledok.

Skupina sa zapojila do výraznej propagácie nového albumu – objavili sa v niekoľkých televíznych programoch v Británii aj USA, vrátane známej americkej Saturday Night Live. Pieseň Vertigo (Závrat) použila firma Apple Computers v reklame na iPod, neskôr tiež uviedla špeciálnu edíciu tohto prístroja venovanú U2 – prístroj je červenočierny (vo farbách albumu) a na zadnej strane sú vyryté podpisy všetkých členov skupiny. V rámci tohto partnerstva internetový obchod iTunes ponúkol úplnú diskografiu skupiny pod názvom The Complete U2 (Úplné U2), ktorá obsahuje prakticky všetky vydané piesne skupiny (majitelia U2 edície iPodov potom získali na túto kolekciu zľavu)

V apríli 2004 zaradil časopis Rolling Stone U2 medzi 50 „najväčších rock&rollových umelcov všetkých dôb“. 14. marca 2005 (tzn. Hneď v prvom roku, keď k tomu boli podľa pravidiel spôsobilí – vyžadovalo sa uplynutie najmenej 25 rokov od vydania prvého albumu) boli U2 uvedení do Rockandrollovej siene slávy.

Nasledujúce turné Vertigo zahájili 28. marca 2005 koncertom v San Diegu (Kalifornia), prvá časť turné prebiehala v Severnej Amerike, nasledovala európska časť, potom sa skupina vrátila do Severnej Ameriky, turné by malo skončiť 19. decembra v Portlande. Objavili sa však špekulácie, že by v lete 2006 mohla skupina usporiadať ďalšie kolo menších koncertov. Koncerty na mnohých miestach prekonávali rekordy v predaji lístkov, napríklad všetkých 150 000 lístkov na dublinský koncert bolo vypredaných za 50 minút.

V priebehu turné sa skupina zúčastnila benefičného koncertu Live 8, ktorý sa 2. júla 2005 uskutočnil v Londýne. Spolu s Paulom McCartneym akciu zahajovali. Cieľom tejto akcie bola podpora Afriky, túto tému U2 propagovali aj na koncertoch Vertigo Tour.

2. februára 2006 vychádza v českom preklade rozhovor Michky Assayasa s Bonom pod názvom Bono o Bonovi. Vydalo nakladateľstvo Portál.

[úprava] Diskografia

Dátum vydania	Názov albumu	Predaných kópií	Ocenenie vo Veľkej Británii
október 1980	Boy	3 mil.	zlatá 1. august 1985
november 1981	October	3 mil.	platinová 1. marec 1992
február 1983	War	8 mil.	2×platinová 1. marec 1992
november 1983	Under A Blood Red Sky	8 mil.	3×platinová 9. apríl 1987
september 1984	The Unforgettable Fire	8 mil.	2×platinová 9. apríl 1987
máj 1985	Wide Awake In America	3 mil.	strieborná 4. september 1985
marec 1987	The Joshua Tree	30 mil.	6×platinová 1. marec 1992
október 1988	Rattle & Hum	13 mil.	4×platinová 1. október 1995
október 1991	Achtung Baby	17 mil.	3×platinová 1. máj 1993
júl 1993	Zooropa	7 mil.	platinová 1. júl 1993
november 1995	Original Soundtracks 1
marec 1997	Pop	7 mil.	platinová 1. marec 1997
november 1998	The Best Of 1980 - 1990	16 mil.	2×platinová 8. január 1999
október 2000	All That You Can't Leave Behind	13 mil.	2×platinová 2000
2002	The Best Of 1990 - 2000	5 mil.
november 2004	How to Dismantle an Atomic Bomb	11 mil.

[úprava] Ocenenia

Na 48. ročníku Grammy bola skupina nominovaná v piatich kategóriách, ktoré zároveň vyhrala. Americká hudobná akadémia ocenila album How To Dismantle An Atomic Bomb ako album roka a pieseň Sometimes You Can't Make It On Your Own sa stala piesňou roka.