Synagóga
Z Wikipédie
Synagóga (z gréckeho synagogé - zhromaždenie) je objekt určený na konanie židovských náboženských zhromaždení a náboženského vyučovania. Zhromaždenie zahŕňa spev, modlitby, čítanie a výklad Písma. Na rodiel od kresťanského kostola nejde o vysvätený priestor, preto synagógou môže byť hociktorá budova, ak spĺňa isté požiadavky.
Z hebrejského slova bejt ha-kneset / בית הכנסת – miesto zhromaždenia – židovská modlitebňa. Synagógy vznikli v židovskej diaspore ako školy a náboženské strediská (modlitebne). Zhromaždenie zahŕňa spev, modlitby, čítanie a výklad Písma. Na rodiel od kresťanského kostola nejde o vysvätený priestor, preto synagógou môže byť hociktorá budova, ak spĺňa isté požiadavky. Slúžia okrem iného ako pripomienka jeruzalemského chrámu, je orientovaná svätostánkom k Jeruzalemu a niekedy je nazývaná tempel. Delí sa na modlitebný priestor (hlavná svätyňa) a menšie priestory na štúdium, ktoré sa nazývajú Beth Midraš (Dom náuky). Niektoré synagógy majú bočnú tribúnu pre ženy. V zvláštnej schránke sa uchováva zvitok Tóry , je krytý chrámovou oponou, v jeho blízkosti svieti večné svetlo. Budovu zdobí menora (sedemramenný luster). Uprostred synagógy je vyvýšené miesto (almemor) s čitateľským pultom (šulchan) pre predčítanie tóry. Najstaršie doložené synagógy pochádzajú z Egypta, z 3.stol. pr.n.l., Z gréckeho synagógé zhromaždenie.
Konzervatívni židia nazývajú synagógu „synagóga“, ostatní používajú skôr „Bejt Kneset“.
V synagógach sa konajú aj podujatia obce, vzdelávanie dospelých, prípadne slúžia aj ako školy hebrejčiny pre školopovinné deti.