Sedlice (okres Prešov)
Z Wikipédie
| Erb | Mapa |
|---|---|
 |
 |
| Základné údaje | |
| Kraj: | Prešovský |
| Okres: | Prešov |
| Región: | Šariš |
| Poloha: | 48° 55' 00" s. š. 21° 07' 30" v. d. |
| Nadmorská výška: | 439 m n.m. |
| Rozloha: | 15,6 km² |
| Počet obyvateľov: | 1040 (31.12.2004) |
| Hustota obyvateľstva: | 67 obyvateľ(ov)/km2 |
| Prvá písomná zmienka: | 1330 |
| Nacionále | |
| Štatistická územná jednotka: | 525154 |
| EČV: | PO |
| PSČ: | 082 43 |
| Telefónna predvoľba: | 421051 |
| Oficiálne adresy | |
| Adresa obecného úradu: | Obecný úrad Sedlice 08 243 Sedlice okr.Prešov |
| E-mail: | [mailto: ] |
| Telefón: | 7497181,7497182,7782214 |
| Fax: | |
| Politika | |
| Starosta: | Imrich Krajňák (KDH) |
| Zdroje údajov | |
| Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info | |
Sedlice sú obec na Slovensku v okrese Prešov.
[úprava] Polohopis
Obec Sedlice sa nachádza v doline prítokov potoka Sopotnica, v nadmorskej výške 439 metrov na južnom okraji Šarišskej vrchoviny, pod majestátnym hrebeňom Čiernej hory s dominantou Roháčka (1028 m nad morom). Chotár obce tvorí rozhranie medzi územím regiónov Šariša a Spiša. Obec Sedlice je jednou z obcí mikroregiónu Čierna hora. Tunajší podhorský kraj pre svoju krásu rád maľoval aj akademický maliar Anton Sučka.
[úprava] Časti obce
Ňezabudka, Chornadske luki, Jeleňče, Somarje, Poľana, Do jedľa, Stara smola, Suchi verch, Rokicina, Gerlachov, Mľina huora, Koňišov, Prokopov mľin, Sopotňica, Kuncov, Šajbi, Kňižova doľinka, Pri Olajošovi, Hricova uboč, Mala ubočka, Skalka, Ľješče, Za Skalku, Tahovske, Puľski verch, Tofeľ, Maťiašov dolek, Žeľarske, Medžiškaľe, Brežinki, Za mostek, Za luki, Pod Zajaču huoru, Pri židovskim cintorine, Kaparov dol, Kotlova huora, Vežiski, Doli, Za Doli, Pod ľipu, Šedlo, Panski dol, Kotel, Do kotla, Skotňik, Ortaše, Strakovska, Za Strakovsku, Varich, Pod Varichom, Za Varichom, Ošikov, Ukušova huora, Križik, Ňičov, Kopce, Rešetkov, Kamena, Kľempeškov jarek, Višeľče, Za Višeľče, Farske, Suchodoľanska ubočka, Pechov jarek, Gerov jarek, Pri suchodoľanskim križu. Názvy sú písané v miestnom šariškom nárečí.
[úprava] Ulice
Miestne názvy v šarišskom nárečí:
- Ňižni koňec,
- Kovaľova doľinka,
- Miklušovska uľica,
- Do hučka,
- Pri piľe,
- Macijovka,
- Valal,
- Višni koňec,
- Žabska strana,
- Bajerovska uľica,
- Bačikova doľina,
- Pod Kamenu,
- Pod huorku.
[úprava] Vodné toky
Cez obec pretekajú: východný, západný a severný prítok Sedlického potoka. Ten sa vlieva asi 1 km južne od obce, v lokalite Pri Olájošovi, do potoka Sopotnica, ktorý je vodným tokom miestneho významu. Pramení nad obcou Klenov. Má ľavé prítoky v katastroch obcí: Sedlice a Suchá Dolina. Tečie údolím na rozhraní pohoria Čierna hora a Šarišská vrchovina v celkovej dĺžke asi 15 kilometrov. Pod vrchom Tlstá 687 metrov nad morom sa pri južnom okraji obce Veľká Lodina vlieva do rieky Hornád. Po celej dĺžke toku je lesná cesta, ktorú s obľúbou využívajú cykloturisti a peší turisti. Na trase je niekoľko hájovní a zvyšky po vodných mlynoch.
V lete je obľúbeným miestom relaxu tunajších obyvateľov okrem okolia Sopotnického potoka, aj blízka rieka Hornád a Ružínska priehrada kde sa dá čĺnkovať a rybárčiť. Vodná plocha nie je vhodná na kúpanie.
[úprava] Geológia a príroda
Mierne členitý vrchovinný povrch zväčša zalesneného chotára tvoria kryštalické druhohorné a flyšové horniny. Chotár má hnedé lesné pôdy, vyluhované rendziny a nivné karbonátové pôdy. Na hornatom severnom a južnom obvode dediny je jedľovo-smrekový a bukovo-hrabový les.V blízkom kameňolome Sedlice sa ťaží dolomit.
- Poveternostné podmienky.
Celkový ráz poveternostných podmienok je daný polohou obce v miernom pásme na prechode prímorského charakteru západnej a kontinentálneho charakteru východnej Európy. Aj keď z klimatického hľadiska je územie malé a nemožno hovoriť o vlastných odlišnostiach, v rámci Slovenska sa na východe vyskytuje často úplne iné počasie ako na ostatnom území. Je to spôsobované stretávaním sa dvoch rozdielnych poveternostných typov. Rozhraním býva pohorie Branisko, ktoré svojou polohou prehradzuje dlhé pasy horstiev na severe a juhu. Prevažný smer vetrov je severný so striedaním južného, s častým smerovaním od západu, odkiaľ sem prichádzajú vlahonosné prúdy. Východné smery prúdenia sú zriedkavejšie, charakterizujú suché a ustálené počasie. Najteplejším mesiacom je júl, s priemerom okolo 18 º C, najchladnejší január s teplotou -4º C. Priemerné ročné zrážky sa pohybujú v rozmedzí 550 až 650 mm. Najdaždivejším mesiacom je júl, najsuchším február. Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou sa pohybuje od 120 do 140 v roku. Maximum hrúbky snehovej pokrývky býva od 25 do 60 cm.
- Rastlinstvo.
Z chránených druhov flóry hodno spomenúť črievičník papučkový, poniklec veľkokvetý, prvosienku, šafran a ďalšie.
- Živočíšstvo.
Skladbu fauny podmieňuje značná členitosť terénu. Zo zoologického hľadiska má veľký význam potok Sopotnica, ktorý slúži ako migračný chodník viacerým živočíšnym skupinám. Zo vzácnejších druhov sa tu vyskytuje myšovka vrchovská, výr skalný,bocian čierny , krkavec čierny a celá škála poľovnej zveri.
[úprava] Symboly obce
- Erb
obce Sedlice, tvorí v modrom poli španielskeho štítu biela stojaca postava drevorubača, ktorý drží v pravej ruke sekeru a v ľavej ruke veľkú ručnú pílu. Tieto pracovné nástroje sú žltej farby. Podkladom pre vytvorenie erbu bola pečať z roku 1786. Motív erbu symbolizuje, historicky potvrdené, drevorubačské tradície obyvateľov obce. Farebné zladenie erbu zodpovedá základným heraldickým pravidlám na vytvorenie jasného a zrozumiteľného obecného erbu.
- Vlajka
obce Sedlice, farebne ladí s erbom obce a tvorí ju päť zvislých pruhov bielo-žlto-modrej farby. Biely a dva žlté pruhy sú širšie a dva modré pruhy užšie. Poradie pruhov zľava je žltý, modrý, biely, žltý, modrý. V spodnej časti vlajky sú dva výstrihy v podobe rovnostranných trojuholníkov.
- Pečať
je okrúhla, v jej strede je vyobrazený erb obce Sedlice. Okolo erbu je kruh a v ňom kruhopisom umiestnený nápis obec Sedlice.
[úprava] Dejiny
[úprava] Po 19.storočie
Obce Sedlice, Ľubovec, Radačov, Cemjata, Šarišské Lužianky, Kojatice, Chmiňany patria do skupiny slovansko slovenských dedín Šariša, ktoré v tomto regióne existovali už pred 11. storočím. Staré názvy obce Sedlice: v roku 1330 Selic, Telic, Sedlicz, Sedlicze, roku 1386 Sednicha, 1427 Tedleche, 1773 Sedlicze.
Historické administratívne členenie: Šarišská župa; okres Prešov, kraj Prešov do roku 1960; okres Prešov, Východoslovenský kraj; v súčasnosti okres Prešov, Prešovský kraj. Je zrejmé, že názov Sedlice korení v slove sedlo a vyjadroval skutočnosť, že tu oddávna sedelo, teda sídlilo obyvateľstvo. Skupina hlások -dl- nezvratne dokazuje, že slovo bolo slovenského, resp. západoslovenského pôvodu. Niektorí ľudia odvodzujú názov obce od toho, že Sedlice ležia v údolí, ktoré je ako sedlo. Starobylý názov Sedlíc a ich sídliskovo-spoločenská rozvinutosť začiatkom 14. storočia vedú k predpokladu, že tunajšie sídlisko jestvovalo už pred 11. storočím. Sedlice boli nepochybne najstaršou dedinou v povodí Sopotnice, resp. spomedzi susediacich dedín. Boli sídlom farnosti. V miestnom kostole v tridsiatych rokov 14. storočia, postupne pôsobili farári Ján a Štefan. Kostol sv. Michaela a sedlická farnosť jestvovala aj v 15. a 16. storočí. Je predpoklad, že tu bol drevený kostol, ktorý asi v 18. storočí vyhorel. Na jeho mieste dnes stojí budova materskej škôlky. Z iniciatívy šľachticov z Drienova, sa začiatkom 14. storočia v Sedliciach usadili nové sedliacke domácnosti so šoltýsom podľa zákupného práva, čím sa podstatne zväčšil počet domov, domácností a obyvateľov Sedlíc. V roku 1346 sedlický šoltýs Valter predal zdedené šoltýstvo Mikulášovi, synovi hrabkovského šoltýsa, za 50 hrivien grošov. Šoltýstvo pozostávalo z dvoch slobodných lánov poľa, mlyna, sladovne, lúk a časti súdnych poplatkov miestnych poddaných a v Sedliciach jestvovalo v 15. storočí. Začiatkom 14. storočia Sedlice patrili drienovskej vetve Abovcov. Kráľ Karol Róbert pre akési výčiny šľachticov Kajula a Tomáša Sedlice skonfiškoval a daroval Drugethovcom. Neskôr však previnilcov omilostil a šľachtici z Drienova sa v roku 1332 snažili opäť získať Sedlice. Napokon ešte v tom istom roku drienovskí šľachtici Sedlice s Miklušovcami a Klenovom predali palatínovi Drugethovi. Drugethovcom patrili len krátko, lebo už pred rokom 1370 boli majetkom kráľa. Kráľ Žigmund ich v roku 1386 daroval šľachticovi Jánovi z Drienova. Napriek tejto donácii ten istý kráľ v roku 1391 daroval Sedlice šľachticom zo Sečoviec, ktorým patrili aj v prvej polovici 15. storočia. Od roku 1460 a v prvej polovici 16. storočia boli v držbe Zápoľskovcov. Po krátkom období koncom prvej polovice 16. storočia,keď boli v držbe Košíc, v druhej polovici 16. storočia postupne patrili šľachticom Salmovcom ( Grófovcom ) a Turzovcom. Keď šľachtic Gál zo Sečoviec nadobudol v roku 1391 Sedlice, do darovacej listiny kráľa Žigmunda sa dostala aj veta, že s dedinou získava aj právo tunajšieho trhu. Bol to však len zámer šľachtica Gála, aby trhom zvýšil vlastné príjmy zo Sedlíc. Trh sa tu však neudomácnil. Sedlické sedliacke domácnosti boli v roku 1427 zdanené daňou kráľovi od 66 port. Sedlice boli veľkou dedinou, najväčšou v okolí. V druhej polovici 15. a 16. storočia sa väčšina sedliakov odsťahovala alebo schudobnela, upadnúc medzi želiarov.
V rokoch 1551, 1567 a 1588 sedliakov zdanili rovnako od deviatich port, pričom v roku 1567 richtár a päť domácností hospodárilo na celých, a osem domácností na polovičných usadlostiach. V rokoch 1567 a 1588 tu žilo 17, resp. 8 želiarskych domácností. Ich počet sa v druhej polovici 16. storočia zmenšoval. V roku 1600 bolo v sídlisku 30 obývaných poddanských domov. Pravda, stál v ňom aj kostol, fara, škola, prípadne mlyn. V druhej polovici 15. storočia a v 16. storočí počet obývaných poddanských domov tu postupne klesal. Okolo roku 1600 boli Sedlice stredne veľkou dedinou. Okrem osadenstva fary tu žilo len poddanské obyvateľstvo. Sedličania boli známi stolári, kolári, drevorubači,povozníci,chovali dobytok, pálili vápno, obchodovali s obilím.
[úprava] Od 20.storočia
Po roku 1918 sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom, tkáčstvom, zhotovovaním výrobkov z dreva. V obci boli píly a kameňolom. Jednotné roľnícke družstvo založili v obci v roku 1959.
21. januára 1945 oslobodenie obce od nemeckých vojakov, vojakmi Červenej armády. Začiatok elektrifikácie, prvý obecný rozhlas a prvé premietanie filmu v prvom dedinskom kine v Prešovskom kraji - rok 1947. Zriadenie strednej školy pod názvom - Štátna obvodná meštianska škola - 1. septembra 1948. Otvorenie autobusovej linky Prešov – Sedlice 24. septembra 1948. Slávnostné otvorenie prvého dedinského kúpaliska v okrese Prešov 5. júla 1949. Zavedenie prvej telefónnej prípojky – rok 1950. Založenie jednotného roľníckeho družstva I.typu - rok 1950, ktoré sa ale v dôsledku nepriaznivej hospodárskej i politickej situácie roku 1953 rozpadlo. Slávnostné znovuzaloženie jednotného roľníckeho družstva 15.mája 1959. Otvorenie obvodného zdravotného strediska - rok 1959. Vznik detského folklórneho súboru Sedličan – rok 1973. Založenie folklórneho súboru dospelých Sedličan – 12. júna 1983. Plynofikácia obce 1987.
[úprava] Politika
[úprava] Orgány obce
[úprava] Obecné zastupiteľstvo
Je zastupiteľský zbor obce zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi obce na štyri roky. Počet poslancov sa určí pred voľbami podľa počtu obyvateľov obce. Pre obec Sedlice to môže byť 7 až 9 poslancov. Obecné zastupiteľstvo môže zriadiť obecnú radu. Vyhlasuje hlasovanie obyvateľov obce o odvolaní starostu. Volí hlavného kontrolóra obce. Zriaďuje a zrušuje obecnú políciu. Obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce. Na prerokovanie obecných vecí môže zvolať verejné zhromaždenie obyvateľov obce. Obecné zastupiteľstvo sa schádza podľa potreby, najmenej však raz za dva mesiace. Jeho zasadnutie zvoláva a vedie starosta. Obecné zastupiteľstvo rokuje vždy v zbore a to vtedy, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Rokovania obecného zastupiteľstva sú zásadne verejné. Na rokovaní sa môže udeliť slovo ktorémukoľvek obyvateľovi obce. Obecné zastupiteľstvo má vlastný rokovací poriadok.
[úprava] Starosta obce
Je predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom obce. Funkcia starostu je verejná funkcia, ktorá sa nevykonáva v pracovnom pomere. Za výkon funkcie mu patrí dovolenka. Jeho funkčné obdobie je štyri roky a skončí sa zložením sľubu novozvoleného starostu. Ak odmietne zložiť sľub, jeho mandát zaniká. Zástupcu starostu na jeho návrh zvolí obecné zastupiteľstvo. Plat starostu obce Sedlice je 2,20 násobkom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve za predchádzajúci kalendárny rok. Starostovi možno poskytnúť odmeny, o ktorých rozhoduje obecné zastupiteľstvo. Výkonným orgánom obecného zastupiteľstva a starostu je obecný úrad.
[úprava] Obyvateľstvo
- Štatistické ukazovatele:
V roku 1787 mala obec 81 domov a v nich 617 obyvateľov. V roku 1828 to už bolo 101 domov a 759 obyvateľov. V súčasnosti odchádzajú ľudia za prácou do 26 km vzdialeného mesta Prešova, alebo odchádzajú do okolitých dedín kde pracujú najmä v poľnohospodárstve. Niektorí obyvatelia pracujú aj v Košiciach, Spišskej Novej Vsi a podobne. V súčasnej dobe má obec o málo viac ako 1040 obyvateľov a viac ako 270 domov.
- Národnostné zloženie
- Náboženské vyznanie
- Rímskokatolícke - 85,27%;
- Gréckokatolícke - 12,39%;
- Evanjelické - 0,39%;
- Právoslavné - 0,10%;
- Bez vyznania - 0,48%.
- Ekonomická aktivita:
- Aktívne osoby - 475
- Pracujúci - 358
- Nezamestnaní - 85
[úprava] Partnerské obce
[úprava] Ocenenia udelené obci
- Plaketa Za zásluhy a rozvoj ochrany pred požiarmi.
Obci Sedlice ju odovzdal 9.mája 2006 počas osláv Svätého Floriána na pešej zóne v Prešove minister vnútra SR Martin Pado .
[úprava] Kultúra a zaujímavosti
[úprava] Divadlo
[úprava] Ochotnícky divadelný súbor Poľana
Začiatky súboru siahajú až do roku 1918 kedy vznikla 1. Československá republika. Za pomoci vtedajších učiteľov bol pri Osvetovej besede založený prvý divadelný ochotnícky krúžok. V tom čase bol nepísaný zvyk, že divadelné predstavenie v Sedliciach muselo byť nacvičené k Vianociam, Veľkej noci a na Rusadle. Nacičovali sa najmä hry Ferka Urbánka. Sedličania hrávali divadlo najprv v triedach vtedajšej národnej školy.Prvé stále javisko bolo postavené v budove novostavby kultúrneho domu už počas Slovenského štátu okolo roku 1940, za účinnej pomoci členov Združenia katolíckej mládeže. Prvú scénu v tejto budove a prvé kulisy urobil maliar Michal Kimak, ktorý v tom čase pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach, ale rodákom bol zo Suchej Doliny. Prvá hra, ktorá sa hrala v prvom kultúrnom dome na novom javisku v Sedliciach, bola operetka Jozefka z malej krčmičky. Po druhej svetovej vojne sa súbor nazýval Divadelný krúžok Poľana Sedlice. S prestávkami pôsobí v Sedliciach dodnes.
[úprava] Múzeum
[úprava] Kútik roľníckého náradia pri základnej škole
[úprava] Hudba,spev a tanec
- Sedličan – detský folklórny súbor pri Základnej škole Sedlice
- Sedličan - folklórny súbor dospelých
[úprava] Pozoruhodné stavby
- Budova prvej garáže autobusu verejnej autobusovej dopravy
- Dom smútku
- Budova základnej školy
- Budova materskej škôlky
- Budova prvého obecného bytu riaditeľa školy
- Budova Športového klubu Sedlice
- Administratívna budova poľnohospodárskeho družstva podielníkov
- Monolit verejných budov v centre obce
Svoje priestory tu majú nasledujúce ustanovizne : Obecný úrad, Matrika, Obradná sieň,Spoločenská sála,Kinosála s javiskom,Pošta, Miestna knižnica, Obvodné zdravotné stredisko,Kaderníctvo a holičstvo,Hasičská zbrojnica, Garáž autobusu SAD,Maloobchodné predajne.
- Budova nákupného strediska
Sú v nej umiestnené : Predajňa potravín, Cukráreň.
- Nová budova nákupného strediska
Na prízemí je reštaurácia a predajňa Jednoty, na poschodí krajčírska výrobňa.
- Budova prvého bytového domu v obci
- Starý roľnícky dom
- Viac ako 100 ročná kamenná roľnícka pivnica s oblukovitým stropom
- Zvyšky starého židovského cintorína
[úprava] Obecný park
- Park pred budovou cukrárne
- Park medzi mostami na Valale
[úprava] Chránené územie
[úprava] Dunitová skalka
Dunitová skalka je prírodná rezervácia v Sedliciach. V chotári Sedlíc je od roku 1964 na ploche 0,35 hektára prírodná rezervácia Dunitová skalka so vzácnym povrchovým výskytom horniny dunitu (peridotit - hlbinná vyvretá hornina obsahujúca prevažne olivín, malé množstvo pyroxénu, amfibolu, biotitu, angitu, magnetitu a i.), s typickými hadcovými rastlinnými spoločenstvami.
[úprava] Volovské vrchy
Kataster obce Sedlice patrí do národného zoznam navrhovaných chránených vtáčích území s názvom Volovské vrchy. Je tu preukázané hniezdenie druhov bocian čierny (Ciconia nigra), včelár lesný (Pernis apivorus), sova dlhochvostá (Strix uralensis), žlna sivá (Picus canus), ďateľ čierny (Dryocopus martius), muchárik červenohrdlý (Ficedula parva) a muchárik bielokrký (Ficedula albicollis). Pravidelne tu hniezdi viac ako 1% národnej populácie druhov výr skalný (Bubo bubo), orol skalný (Aquila chrysaetos), tetrov hoľniak (Tetrao tetrix), tetrov hlucháň (Tetrao urogallus), jariabok hôrny (Bonasa bonasia), prepelica poľná (Coturnix coturnix), rybárik riečny (Alcedo atthis), ďateľ bielochrbtý (Dendrocopos leucotos), ďateľ prostredný (Dendrocopos medius), krutihlav hnedý (Jynx torquilla), penica jarabá (Sylvia nisoria), hrdlička poľná (Streptopelia turtur), muchár sivý (Muscicapa striata), orol krikľavý (Aquila pomarina), kuvik kapcavý (Aegolius funereus), kuvik vrabčí (Glaucidium passerinum), ďateľ trojprstý (Picoides tridactylus) a strakoš červenochrbtý (Lanius collurio).
[úprava] Dobrovoľný hasičský zbor
V roku 1924 bol z iniciatívy 20 občanov založený dobrovoľný hasičský zbor. Za veliteľa zboru si zvolili Imricha Dubeckého.
DHZ Sedlice má od 14. marca 2004 svoju vlastnú stránku na adrese [1].
[úprava] Pravidelné podujatia
[úprava] Zaujímavosti
[úprava] Významné návštevy
- 10. februára 2001 košický arcibiskup - metropolita Mons. Alojz Tkáč ,
- 7. augusta 2005 košický pomocný biskup Mons. Bernard Bober ,
[úprava] Perličky
- Viete, že predtým, ako sa započalo so stavbou novej železničnej trate medzi Margecanami a Kysakom, keď sa plánovala výstavba Ružínskej priehrady, prebehli rozsiahle diskusie o jej trase a ako možná alternatíva sa javila aj trasa, kde by za Kysakom trať odbočila do údolia Svinky a cez Sedlice by sa dostala až do Margecian?
[úprava] Miestne zvyky a tradície
[úprava] Kroje
V obci aj v dnešnej dobe miestne, staršie ženy denne nosia šarišský kroj. Mladí len pri veľkých slávnostiach. Kroje starších žien sú spravidla v tmavých farbách. Kroje mladých ľudí sú vo farbách živých a veselých. Túto pestrosť krojov je možné posúdiť najmenej raz v roku, obyčajne v prvú augustovú nedeľu, keď je v obci sviatok, v miestnom názvosloví - hostina, a to pri príležitosti cirkevného sviatku Premenenia Pána. V tento deň sa v obci obyčajne konajú folklórne slávnosti. Spoločne sa tu stretávajú nielen miestni obyvatelia, ale aj rodáci a pozvaní hostia. Dovolím si povedať, že nie raz sú to rodáci nielen z rôznych končín Európy, ale aj z Ameriky a Austrálie.
[úprava] Stavanie májov
Každý rok v sobotu pred Rusadľami je zvyk, keď najmä mládenci stavajú pred domy, na výdaj súcich diev, živé stromy - briezky, ktoré sú bohato ozdobené papierovými farebnými stuhami. Pre každého, kto aspoň raz v nedeľu ráno na Rusadle, išiel do kostola po takto ozdobenej dedine je to zážitok na celý život.
[úprava] Vinšovačky
Na Viliu, čiže v miestnom zvyklosloví na Štedrý deň, chodia cez deň najmä detí svojim príbuzným a známym vinšovať. Večer, ešte pred odchodom do kostola na Polnočnú omšu je ešte stále zaužívaný zvyk chodiť po spievaní kolied a vinšovaní. Uvediem len niektoré z vinšovačiek, v originálnom miestnom šarišskom nárečí, ktoré viem od svojich rodičov.
- Na Viľiju
Pochvaľeni budz Ježiš Kristus. A ja vam vinčujem na totu svatu Viľiju, žebi vam Pam Boh pomoh tote švjatki prežic, druhe dožic, s menšima hriechami, s vekšu radoscu, s menšu staroscu, od Boha lasku, od sušedoch prjaznosc, na poľu dobru urodu, vo dvore dobri prichod, v chiži ščesce, zdravje a hojne boske požehnaňe, ešči ja vam vinčujem šicko, co sebe sami od mileho Pana Boha požadace. Visliš Paňe Bože !
- Na svadbe
Pochvaľeni budz Ježiš Kristus. Priňešľi sme vam dar maľučki, aľe vdzečni, žebi sce ho od nas prijaľi jak najvekši. Vdzečňe prijimame a vas furt v poščlivosci mame.
- Šarišský prípitok
Vinčujem vam, žebi v tim koršove paľenka ňigda ňevischla.
- K narodeninám
Daj vam Bože zdravja na tu pejdzešatku, žebi sce tak dožiľi i ošemdzešatku.
- Pri rôznych príležitostiach
Pochvaľeni budz Ježiš Kristus. A ja vam vinčujem tak i tak a tote, co za mnu idu, ňeznaju aňi tak.
- Pri odchode z návštevy
Vinčujem vam, žebi sce še tich starich dobrich zvikoch furt trimaľi.
- Poďakovanie jasličkárov
Dzekujeme vam za vašo dari, co sce nam ich zo ščirosci daľi, s Panom Bohom še poručame, a v zdravi zostaňce.
- Po dievčenskej hádke
A ja ci vinčujem, žebi ši še vidala vtedi jak budu drevene psi brechac.
[úprava] Kulinárske špeciality
- Strešenina
Potrebujeme: 2 kg zemiakov, 1 kg kyslej kapusty,10 dg domácej údenej slaniny, 20 dg domácej údenej klobásky, 1 veľkú cibuľu. Postup: zemiaky v šupke umyjeme a uvaríme ako na zemiakový šalát. Údenú slaninu a klobásku nakrájame na kocky a na panvici opekáme. Očistíme cibuľu, pokrájame na drobno a spolu so slaninou a klobáskou zapeníme. Do tejto zmesi pridáme kyslú kapustu a pri občasnom premiešaní, asi 10 minút spolu dusíme. Zemiaky očistíme od šupky, nakrájame na menšie štvrťky dáme do väčšej misy kde pridáme pripravenú kapustovú zmes. Všetko premiešame, alebo po šarišský "strešeme" a máme chutné a výdatné jedlo. Recept nám poskytla pani Verona Kotuličová.
- Český knedlík z rožkov
Potrebujeme: 5 kusov rožkov, 2 dl mlieka, štipku soli, 1 vajce a výberovú múku na riedke cesto. Postup: z mlieka, múky a celého surového vajca urobíme riedke cesto, pridáme soľ a rozmiešame. Pokrájané rožky dáme do pripraveného cesta. Zmes spolu premiešame a necháme stať pol hodiny. Takto odležané cesto rozdelíme na polovice, vytvarujeme knedľu, ktorú obalíme výberovou múkou a necháme znova stať pol hodiny. Knedle vložíme do vriacej vody a varíme 10 minút na každej strane. Uverenú knedľu necháme mierne vychladnúť. Pokrájame ju na asi 1 centimeter hrubé plátky a podávame ako prílohu k hlavným najmä mäsitám jedlám s kapustou alebo omáčkou. Recept nám poskytla pani Mária Čekanová
- Nakladaná tekvica
Potrebujeme: 2 litre pitnej vody, 2 väčšie tekvice, 1/2 dl octu, citrodeko podľa chuti, 80 dg cukru, 3 kusy umytých citrónov. Postup: tekvicu zbavíme šupy a jadrovníka. Pokrájame na kocky. Z vody, octu, cukru, citrodeka a šťavy z dvoch citrónov urobíme sladkokyslý nálev. Pokrájanú tekvicu a jeden pokrájaný cintrón aj s kôrou zalejeme týmto nálevom a necháme stať 24 hodín. Po tejto dobe celú zmes krátko povaríme a po miernom ochladnutí nalievame do 0,7 litrových zavareninových skleníc. Sklenice uzatvoríme a dáme sterilizovať. Takto naloženú tekvicu podávame ako kompot k hlavným jedlám so zemiakovou prílohou. Recept nám poskytla pani Verona Kotuličová.
- Kysnutý čerešňový koláč
Potrebujeme: 3/4 kg výberovej múky, 1 kilogram vykôstkovaných čerešní, celé surové vajce, 2 hrste cukru, štipku soli, droždie, 1 dl mlieka, vanilku, maslo a olej. Múku, vajce, droždie, mlieko a štipku soli zapracujeme do cesta, ktoré necháme vykysnúť. Po vykysnutí cesto dáme na vymastený plech, urovnáme ho a navrch poukladáme vykôstkované čerešne. Z masla, cukru a vanilkového cukru urobíme posýpku s ktorou cesto na plechu posýpeme. Dáme do vyhriatej rúry a pečieme asi 30 minút. Podávame po hlavnom jedle ako zákusok. Recept nám poskytla pani Mária Čekanová.
[úprava] Hospodárstvo a infraštruktúra
[úprava] Doprava
Obec má len autobusové spojenie. Prvý autobus na trase Prešov - Sedlice začal premávať 24. septembra 1948 . Vybudované cestné komunikácie sú udržiavané v zjazdnom stave aj v zime. Autobusy majú východziu stanicu Prešov a pri včasných ranných spojov aj Sedlice a Klenov. Zástavky autobusovej trasy: Prešov autobusova stanica - Prešov ul. Levočská - Cemjata - Bzenov - Janov - Radatice - Ľubovec rázcestie Ruské Pekľany - Ľubovec stred obce - Ľubovec poľnohospodárske družstvo - Suchá Dolina - Sedlice základná škola - Sedlice stred obce - Sedlice poľnohospodárske družstvo - Sedlice kameňolom - Miklušovce - Klenov - Margecany železničná stanica.Celá trať meria asi 41 kilometrov. Na trati sú vybudované, zastrešené a udržiavané autobusové zástavky. Do obce sa tiež môžete dostať aj z komunikácie Prešov - Žipov - Margecany odbočením z rázcestia Klenovský vrch doľava. Od rýchlikovej železničnej stanice Kysak je v lete zjazdná a udržiavaná cesta na trase Kysak - Obišovce - Ruské Pekľany - Ľubovec - Suchá Dolina - Sedlice. Podobne je v lete zjazdná ale neudržiavaná cesta Chminianska Nová Ves - Chmiňany - Hrabkov - rázcestie Žipov - doprava na - rázcestie Klenovský vrch - tu doľava na - Sedlice.
Cesty sú tu pomerne úzke a v úseku Kameňolom Sedlice - Prešov v pracovných dňoch aj značne preťažené nákladnou dopravou. Cez víkendy je trasa Prešov - Sedlice - Klenovský vrch - Žipov - Rokycany - Prešov obľúbenou cyklotrasou. Na ceste je mnoho zákrut s veľkými prevýšeniami a veľa neprehľadných úsekov. Cez všetky obce je obmedzená rýchlosť na 40 km/hod. Preto jazdite opatrne !
[úprava] Dôležité firmy
- Kameňolom Sedlice
- Poľnohospodárske družstvo podielnikov Sedlice
- Urbariát majiteľov lesov Sedlice
- Malé súkromné obchodné predajne
- Kaderníctvo a holičstvo Sedlice
- Krajčírska prevádzka Sedlice
[úprava] Verejné ustanovizne
[úprava] Obvodné zdravotné stredisko
Otvorené bolo v roku 1959 a chodili sem pacienti zo spádových obcí Sedlice, Klenov, Miklušovce, Suchá Dolina, Ľubovec, Ruské Pekľany. Sídli v centre obce v bývalom kultúrnom dome. Má ambulanciu praktické lekára a ambulanciu zubného lekára. Najbližší detský lekár je v obci Bzenov. V pamäti občanov tohto regiónu sa svojim prístupom k pacientom nadlho uchovajú lekárske osobnosti MUDr. Ondrej Uhriňák, MUDr. Cecília Bohačíková, MUDr. Ralbovský a zdravotná sestra Mária Čuchtová.
[úprava] Farský úrad Sedlice
Farský úrad má Farnosť Sedlice s kostolom Premenenia Pána z roku 1859. Filiálne obce: Suchá Dolina. Kostol sv.Cyrila a Metoda z roku 1925, Miklušovce a Klenov. V týchto obciach nie je rímskokatolícky kostol, sú v nich gréckokat. Cerkvi. Kostol je majetkom rímskokatolíckej cirkvi v Sedliciach, no užívajú ho aj veriaci gréckokatolíckeho obradu, a to v presne stanovených dňoch a každú tretiu nedeľu v mesiaci. V r. 2001 po vzájomnej dohode kňazov oboch obradov bola uzavretá zmluva, ktorú podpísali aj biskupi oboch obradov. Veľký vplyv na občanov obce mal vdp. Anton Dujsík a vdp. Ján Pál, ktorí najmä v čase I. a II. svetovej vojny mnohým ľuďom pomohli pri záchrane životov.
[úprava] Školstvo
[úprava] Základná škola s materskou škôlkou
Základná škola sídli v dvojposchodovej budove postavenej v roku 1960. Areál školy tvorí ucelený územný celok kde sa nachádza hlavná budova školy, samostatná budova telocvične, objekt školskej jedálne, vlastný zdroj pitnej vody, kanalizácia, futbalové ihrisko, školský pozemok s ovocnými a okrasnými drevinami. Do plne organizovanej základnej školy chodia deti zo spádových obcí Sedlice, Klenov, Miklušovce, Suchá dolina, Ľubovec a Ruské Pekľany. Riaditeľom je Mgr. Vladimír Janotka.
Materská škôlka sídli mimo areálu základnej školy.
Jej história siaha až do roku 1947. Je umiestnená v budove bývalej základnej školy. Škôlka má vlastné detské ihrisko a priľahlý ovocný sad. Navštevujú ju deti predškolského veku zo Sedlíc a okolitých dedín.
[úprava] Škola hudby Dominanta
Táto súkromná škola je umiestnená v súkromnom dome. Deti sa tu učia základom hry na hlavné hudobné nástroje. Majiteľka a učiteľka je Iveta Fiľakovská.
[úprava] Významné osobnosti
- Izidor Kotulič CSc, PhDr., jazykovedec Slovenskej akadémie vied
- Ján Krajňák Mgr., mons., titulárny kanonik, grécko-katolícky kňaz
- Metod KaľavskýMgr., stredoškolský učiteľ, etnograf, publicista
- Miloslav Kotulič, CSc.,Ing., univerzitný docent
[úprava] Literatúra a zdroje
- Dejiny osídlenia Šariša; Ferdinand Uličný, r.1990
- Publikácia: 25 rokov spoločného hospodárenia JRD Pokrok Sedlice, kolektív autorov. Vydalo Východoslovenské vydavateľstvo, n.p., Košice pre JRD Pokrok Sedlice, r.1986.
- Bulletin: Sedličan - Detský folklórny súbor pri ZŠ Sedlice, r. 1983
- Kronika obce Sedlice
- Kniha Kamenistá cesta, Metod Kaľavský. Vydal Prešovský hudobný spolok Súzvuk, r. 2004.
- Publikácia: Pohľad do histórie obce Víťaz. Vydal Obecný úrad Víťaz, r.1997
- Informátor okres Prešov; Vydala Okresná správa cestovného ruchu, Prešov, r. 1987
- Šarišaňi, jak še mace ? František Matúš,r.1991
- Zborník publikačnej činnosti. Jozef Kotulič,r.1999
- Sedlice podhorská obec Šarišskej vrchoviny. Jozef Kotulič,r.2006
[úprava] Médiá (foto, audio, dokumenty)
 Z Klenovského vrchu |
 Cesta na Háji |
 Časť Sedlíc v pozadí je Roháčka |
 Pohľad na Tahovské |
 Futbalový areál |
 Centrum obce |
 Kostol Premenenia Pána |
 Dom smútku |
 Vojenský hrob z 1.svetovej vojny |
 Budova telocvične |
 Budova prvej bytovky |
 Športový klub |
 Zrúcanina Prokopovho mlyna |
 Hájovňa |
 Sútok Sopotnice a Sedlického potoka |
 Roháčka pohľad od Sedlíc |
 Nový chodník |
[úprava] Externé odkazy
- http://www.sedlice.sk/
- http://www.sopsr.sk/natura/dokumenty/vtacie_uzemia_zoznam/
- http://saris.pvt.sk/~popovec/kbz/ruzin6.htm
- http://www.skonline.sk/nadrz.php?id=587
- http://blog.lide.cz/dpopresov/2004/01/
- http://www.obfz-presov.sk/web/adresar_s-t.php?appl=adresar
- http://www.vucpo.sk/ganet/vuc/po/portal.nsf/wdoc/
