Románske jazyky

Z Wikipédie

Románske jazyky sú vetva indoeurópskych jazykov, tvorená jazykmi, ktoré sa vyvinuli z latinčiny (presnejšie ľudovej latinčiny).

Hovorí sa nimi najmä v juhozápadnej a južnej Európe (vrátane Rumunska) a v Latinskej Amerike. Ide o analytické jazyky. Samotná latinčina k nim nepatrí, ale patrí medzi italické jazyky.

Obsah

1 Delenie
- 1.1 Najbežnejšie delenie
- 1.2 Delenie podľa Ethnologue
2 Kreolské a umelé jazyky
3 Externé odkazy

[úprava] Delenie

Delenie románskych jazykov je sčasti veľmi sporné, často ani nie je isté, čo je jazyk a čo nárečie. Niektorí bádatelia tvrdia, že možno hovoriť iba o tzv. Romania continua (reťazová príbuznosť románskych jazykov), čiže každý románsky jazyk sa viac podobá susedným ako vzdialenejším románskym jazykom.

[úprava] Najbežnejšie delenie

Najbežnejšie je takéto delenie:

pevninové románske jazyky:
- iberorománske (= iberská podskupina):
  - galícijsko-portugalské jazyky:
    - portugalčina (vrátane portuñol riverense v Uruguaji)
    - galícijčina
    - fala- považovaný aj za súčasť galícijčiny
    - židovská portugalčina†
    - galícijsko-portugalský jazyk†
  - španielčina (vrátane ladino, extremadurčiny a španielskej rómčiny „caló“) - kastílčina spravidla označuje európsku štandardnú španielčinu
  - katalánčina (vrátane valencijčiny) – tvorí prechod ku galorománskym jazykom, často je zaraďovaná medzi ne a tvorí s okcitánčinou skupinu okcitánsko-katalánsku
  - astúrčina (vrátane leónčiny a mirandčiny, ktorú roku 1998 uznali za jazyk)
  - aragónčina
  - mozarabčina†
- taliansko-románske (=italorománske):
  - taliančina (severné aj južné nárečia, z toho niektoré niekedy považované za samostatný jazyk, najmä emilia-romagnačina, benátčina, piemontčina, lombardčina, ligúrčina [vrátane monačtiny], sicílčina, židovská taliančina, neapolčina-kalábrijčina a predovšetkým korzičtina)
- galsko-románske (=galorománske = galská podskupina):
  - langues d'oïl (= galsko-románske v užšom zmysle = francúzština vrátane niekedy za samostatné jazyky považovaných gallo, picardčina, valónčina, normančina [vrátane vyhynutej anglonormančiny ], mayennčina, poitou-saintongčina, franche-comtéčina, champagnčina, lotrinčina, burgundčina a "cajun"-u v USA)
  - frankoprovensalčina
  - okcitánčina (= langues d'oc = okcitánčina pozostávajúca z niekedy za samostatné jazyky považovaných auvergnčina, gaskónčina [vrátane arančiny ], nicečina, provensalčina, limousinčina, languedocčina a vymretej židovskej provensalčiny "chouadite")
- rétoromanske (niekedy považované za súčasť skupiny galsko-románskych jazykov; dolu uvedené tri jazyky sú občas považované za jeden jazyk : rétoromančinu v širšom zmysle):
  - rétorománčina v užšom zmysle (=romanši ("rumantsch"/"romancio"/"Romanisch"/"romanche"), čiže (horná a dolná)engadinčina, surselvánčina, subselvánčina a surmirančina)
  - friulčina
  - ladinčina
- balkánske románske (=balkanorománske):
  - rumunské (= východorománske v užšom zmysle):
    - dákorumunčina [ rumunčina a moldavčina ]
    - arumunčina
    - meglenorumunčina
    - istrorumunčina
  - ilýrsko-románske (dalmátske):
    - dalmatínčina † (používala sa na Krku a v Dubrovníku)
    - istrijčina (ohrozený jazyk)
sardínčina (pozostáva z niekedy za samostatné jazyky považovenej campidanskej, logudorskej, gallurskej a sassariskej sardínčiny)
severoafrické románske jazyky † (slabo prekúmané)

Pevninové románske jazyky sa často delia na východnú a západnú skupinu, pričom hranica medzi nimi prebieha pozdĺž čiary La Spezia-Rimini v Taliansku:

východná skupina (=východorománske v širšom zmysle):
- balkánske románske
- spisovná taliančina (spolu so strednými a južnými tal. nárečiami, čiže najmä toskánčinou, neapolčinou-kalábrijčinou a sicílčinou)
západná skupina (=západorománske): ostatné (vrátane severných tal. nárečí, čiže najmä emilia-romagnančiny, lombardčiny, piemontčiny, benátčiny, ligúrčiny)

Ojedinele sa taliančina zaraďuje do západnej skupiny.

[úprava] Delenie podľa Ethnologue

Na web-stránke Ethnologue, charakteristickej extrémnou snahou definovať nárečia ako jazyky, nájdeme podobné delenie s tým hlavným rozdielom, že korzičtina je úplne oddelená od taliančiny a celá taliančina ako aj dalmatínčina a istrijčina sú spolu so západnou skupinou v „taliansko-západnej skupine“:

Taliansko-západná skupina
A) Západná podskupina
A1)Galsko-iberské oddelenie
A1.1) Iberorománske pododdelenie
a) Západoiberská sekcia

astúrčina-leónčina
- astúrčina - (SIL kód, AUB; ISO 639-2 kód, ast)
- mirandčina (SIL kód, MWL; ISO 639-2 kód, roa)
kastílčina:
- španielčina - (SIL kód, SPN; ISO 639-1 kód, es; ISO 639-2 kód, spa)
- španielčina, Loreto-Ucayali - (SIL kód, SPQ; ISO 639-2 kód, roa)
- ladino - (SIL kód, SPJ; ISO 639-2 kód, lad)
- extremadurčina - (SIL kód, EXT; ISO 639-2 kód, roa)
- caló - (SIL kód, RMR; ISO 639-2 kód, roa)
portugalčina-galícijčina
- portugalčina - (SIL kód, POR; ISO 639-1 kód, pt; ISO 639-2 kód, por)
- galícijčina - (SIL kód, GLN; ISO 639-1 kód, gl; ISO 639-2 kód, glg)
- fala - (SIL kód, FAX; ISO 639-2 kód, roa)

b) Východoiberská sekcia

- katalánčina-valencijčina-baleárčina - (SIL kód, CLN; ISO 639-1 kód, ca; ISO 639-2 kód, cat)

c) Okcitánska sekcia

okcitánčina (langue d'oc) – uznaných je 6 verzií, všetky majú kód ISO 639-1 kód, oc; ISO 639-2 kód, oci)
- auvergnčina - (SIL kód, AUV)
- gaskónčina - (SIL kód, GSC)
- limousinčina - (SIL kód, LMS)
- languedocčina - (SIL kód, LNC)
- provensalčina - (SIL kód, PRV)
- chouadite - (SIL kód, SDT)

A1.2) Galsko-románske pododdelenie
a) Galsko-rétorománska sekcia

rétorománčina
- friulčina - (SIL kód, FRL; ISO 639-2 kód, fur)
- ladinčina - (SIL kód, LLD; ISO 639-2 kód, roa)
- romanši - (SIL kód, RHE; ISO 639-1 kód, rm; ISO 639-2 kód, roh)
langues d'oïl
- francúzština (langue d'oïl)
  - štandardná francúzština - (SIL kód, FRN; ISO 639-1 kód, fr; ISO 639-2(B) kód, fre; ISO 639-2(T) kód, fra)
  - cajun - (SIL kód, FRC; ISO 639-2 kód, roa)
  - picardčina - (SIL kód, PCD; ISO 639-2 kód, roa)
  - židovská francúzština - (SIL kód, ZRP; ISO 639-2 kód, roa) - extinct
- frankoprovensálčina - (SIL kód, FRA; ISO 639-2 kód, roa)

b) Galsko-talianska sekcia

- emilia-romagnačina - (SIL kód, EML; ISO 639-2 kód, roa)
- ligúrčina - (SIL kód, LIJ; ISO 639-2 kód, roa)
- lombardčina - (SIL kód, LMO; ISO 639-2 kód, roa)
- piemontčina - (SIL kód, PMS; ISO 639-2 kód, roa)
- benátčina - (SIL kód, VEC; ISO 639-2 kód, roa)

A2) Pyrenejsko-mozarabské oddelenie

Pyrenejčina
- aragónčina - (SIL kód, AXX; ISO 639-1 kód, an;ISO 639-2 kód, arg)
Mozarabčina
- mozarabčina - (SIL kód, MXI; ISO 639-2 kód, roa)

B) Taliansko-dalmatínska podskupina

- taliančina - (SIL kód, ITN; ISO 639-1 kód, it; ISO 639-2 kód, ita)
- neapolčina-kalábrijčina - (SIL kód, NPL; ISO 639-2 kód, roa)
- sicílčina - (SIL kód, SCN; ISO 639-2 kód, scn)
- židovská taliančina - (SIL kód, ITK; ISO 639-2 kód, roa)
- dalmatínčina - (SIL kód, DLM; ISO 639-2 kód, roa)
- istrijčina - (SIL kód, IST; ISO 639-2 kód, roa)

Východná skupina

rumunčina - (SIL kód, RUM; ISO 639-1 kód, ro; ISO 639-2(B) kód, rum; ISO 639-2(T) kód, ron) – vrátane dákorumunčiny.

známa aj ako moldavčina - (ISO 639-1 kód, mo; ISO 639-2 kód, mol)
macedónska rumunčina - (SIL kód, RUP; ISO 639-2 kód, roa) – rodní hovoriaci ju označujú ako arumunčina
meglenorumunčina - (SIL kód, RUQ; ISO 639-2 kód, roa)
istrorumunčina - (SIL kód, RUO; ISO 639-2 kód, roa)

Južná skupina

sardínčina - uznané sú štyri verzie; všetky sú ISO 639-1 kód, sc; ISO 639-2 kód, srd)
- sardínčina, sassariská sardínčina - (SIL kód, SDC)
- sardínčina, gallurská sardínčina - (SIL kód, SDN)
- sardínčina, logudorská sardínčina - (SIL kód, SRD)
- sardínčina, campidanská sardínčina - (SIL kód, SRO)
korzičtina - (SIL kód, COI; ISO 639-1 kód, co; ISO 639-2 kód, cos)

[úprava] Kreolské a umelé jazyky

Ďalej existuje veľmi veľa pidžinov a kreolských jazykov založených na románskych jazykoch. Niekedy sa považujú za ďalšie románske jazyky (tzv. Romania nova). Základné delenie: