Prsník

Z Wikipédie

Prsník (lat. mamma) je párový žľazový orgán na prednej strane hrudníka. Dobre je vyvinutý najmä u žien resp. samíc, a jeho hlavnou zložkou je mliečna žľaza. U mužov, resp. samcov je rudimentárny (zakrpatený).

Obsah 1 Anatómia prsníka 1.1 Ženský prsník 1.1.1 Tvarové typy prsníka 1.2 Mužský prsník 1.3 Nervové zásobenie 1.4 Cievne zásobenie 1.4.1 Tepny 1.4.2 Žily 1.5 Lymfatická drenáž 2 Embryológia prsníka 3 Funkcia prsníka 4 Choroby prsníka/mliečnej žľazy 5 Pozri aj

[úprava] Anatómia prsníka

[úprava] Ženský prsník

Prsník je uložený na veľkom prsnom svale (musculus pectoralis major), čiastočne i na prednom pílovitom svale (musculus serratus anterior). Oblasť jeho uloženia je ohraničená priebehom III. rebra zhora, VI. rebra zdola, laterálnym (bočným) okrajom hrudnej kosti (sternum) z vnútornej a prednou axilárnou čiarou z vonkajšej strany.
Priehlbina v strednej čiare medzi pravým a ľavým prsníkom sa nazýva sinus mammarum. Kožná ryha medzi spodným okrajom prsníka a stenou hrudníka sa označuje ako sulcus inframammalis - podpsníkový záhyb. V strede prsníka sa nachádza prsný dvorec - areola mammae, ktorého centrum tvorí prsná bradavka - papilla mammae. Dvorec i bradavka sú výrazne pigmentované, na rozdiel od kože na povrchu prsníka, ktorá je tenká a svetlá. Prsný dvorec má na povrchu drobné hrbolčeky, ktoré vytvárajú a na ktorých povrch ústia rudimentárne mliečne žľazy - glandulae areolares. Nachádza sa tu i menší počet potných a mazových žliazok. Dvorec i bradavka obsahujú bunky hladkého svalstva - v dvorci sú usporiadané lúčovito, v papile špirálovito a upínajú sa do kože - pri podráždení sa preto dvorec zmenšuje a bradavka výraznejšie vyklenuje nad jej povrch.

Hlavnou štruktúrou prsníka je mliečna žľaza - glandula alebo corpus mammae. Tvorí ju 15 až 20 lúčovito usporiadaných lalôčikov (lobi mammae), ktoré sú uložené v tukovom tkanive a ktoré tvoria ešte menšie žľazové podjednotky - lobuli mammae, zložené zo žľazových alveol. Rovnako i samotná mliečna žľaza je ako celok obklopená tukovým tkanivom, ktoré určuje celkovú veľkosť a tvar prsníka. Ten je ďalej ovplyvnený vekom a hormonálnymi vplyvmi (pohlavné dozrievanie, tehotenstvo, dojčenie, menopauza a pod.).
Z každého lalôčika sa zbieha mliekovod (ductus lactiferus), ktorý ústi na prstnej bradavke v podobe drobného otvoru (porus lactiferus) - spoločne tak na bradavke vytvárajú plôšku posiatu pórmi - area cribriformis papillae. Pred samotným vyústením je každý mliekovod vretenovito rozšírený (sinus lactiferus). Niektoré mliekovody spolu splývajú, preto je počet pórov na bradavke menší ako počet mliekovodov - asi 7 až 15.
Od predného obvodu mliečnej žľazy smerujú k povrchu kože fibrózne septá. Zadnú plochu žľazy oddeľuje od fascie (obalu) veľkého prsného svalu väzivové puzdro. Toto celú žľazu obaľuje a fixuje ju ku kľúčnej kosti. Z obalu vybiehajú do vnútra žľazy septá, ktoré čiastočne oddeľujú jej jednotlivé lalôčiky.
Mliečna žľaza nie je okrúhla a smerom k pazuche z nej vybieha menší výbežok - processus axillaris.

[úprava] Tvarové typy prsníka

• infantilná mamma, areolomamma a mamma papillata - postupný vývoj v období pred pubertou
• mamma disciformis - plochý, nízky prsník
• mamma sphaeroidea - poľguľovitý, „klasický“ typ
• mamma piriformis - hruškovitý prsník
• mamma pendula - ochabnutý (starecký) prsník, podmienený stratou tukového tkaniva

Veľkosť prsníka nie je priamo úmerná veľkosti prsnej žľazy.

[úprava] Mužský prsník

Mužská mliečna žľaza - mamma masculina - je rudimentárna. Tvorí ju malé množstvo spojivového tkaniva, v ktorom sú riedko roztrúsené drobné žliazky bez vývodov.

[úprava] Nervové zásobenie

Prsník je inervovaný cestou senzitívnych nervi intercostales Th2 až Th7 a vegetatívnymi pleteňami, idúcimi pozdĺž stien tepien.

[úprava] Cievne zásobenie

[úprava] Tepny

Prsník je zásobený krvou cez vnútorné (ako rami mammarii mediales) a laterálne (ako rami mamarii laterales) tepny hrudníka (a.thoracica interna et lateralis) a cez zadné interkostálne artérie (aa.intercostales posteriores) - tiež ako rami mamarii laterales. Vetvičky sa zbiehajú pozdĺž lalokov a mliekovodov lúčovito k bradavke, čo je i dôvodom, že rezy prsníkom v prípade nutnosti operačného zákroku sa vedú smerom od bradavky k obvodu žľazy.

[úprava] Žily

Žily tvoria kruhovitú spleť pod dvorcom - tzv. circulus venosus Halleri, odkiaľ odtekajú povrchovo do vnútornej (vena thoracica interna) a bočnej hrudníkovej žily (vena thoracica lateralis) a do hĺbky do medzirebrových žíl (venae intercostales).

[úprava] Lymfatická drenáž

Miazgové cievy vytvárajú rovnako ako žily pleteň pod dvorcom - plexus subareolaris Sappey, priberajú ďalšie pletene zo žľazy a pokračujú k jej spodine, odkiaľ časť vedie do lymfatických uzlín(LU) pri veľkom prsnom svale (m.pectoralis major) a do uzlín v pazuche (axile) - dôležitá je najmä Sorgiusova uzlina ležiaca na prednom pílovitom svale (m.serratus anterior), ktorá tvorí prvý „filter“ pri šírení sa zhubných nádorov prsníka. Ďalšia časť ciev prechádza cez veľký prsný sval až do uzlín nad kľúčnou kosťou (supraklavikulárne LU).

[úprava] Embryológia prsníka

U všetkých cicavcov oboch pohlaví sa zakladá epitelový pruh - tzv. mliečna lišta, ktorá prebieha v čiare spájajúcej pazuchy a slabiny. V nej sa vytvárajú základy žliaz, z ktorých sa nakoniec vyvinú kompletné prsníky - u rôznych skupín cicavcov v rôznom počte a lokalizácií pozdĺž tejto lišty. U primátov a človeka za normálnych okolností vzniká len jeden pár na prednej strane hrudníka.

[úprava] Funkcia prsníka

U ženy je jeho biologickým účelom byť zdrojom potravy pre novorodenca a dojča. Mliečna žľaza sa v čase tehotenstva a produkcie mlieka (laktácie) zväčšuje a zvyšuje svoju hmotnosť - a to zo 150g niekedy až na 900g. Na funkciu žľazy majú výrazný vplyv hormóny - a to najmä hormón žltého telieska, hormóny placenty a prolaktín. Mliečna žľaza prekonáva určité zmeny i v rámci menštruačného cyklu.

[úprava] Choroby prsníka/mliečnej žľazy

• Vrodené poruchy
• Poruchy tvorby materského mlieka (laktácie)
• Zápaly
• Mastopatie
• Nádory

[úprava] Pozri aj

• Dojčenie
• Materské mlieko
• Plastická operácia prsníka