Šablóna:Politika/Odporúčaný článok/12 2006
Z Wikipédie
Fašizmus (po taliansky fascismo) je totalitná ideológia, resp. politické hnutie, antidemokratického a antiliberálneho zamerania. Fašistická ideológia vychádza z nacionalizmu, prípadne rasizmu. Fašistická politická teória a prax sa po prvýkrát presadila v medzivojnovom Taliansku vedenom Benitom Mussolinim.
[úprava] Vznik a príčiny šírenia fašizmu
Fašistická ideológia je následkom 1. svetovej vojny, prevzala však myšlienky mnohých politických filozofov a teoretikov.
Jedným zo zdrojov bol Aristotelov a Hegelov organicizmus, nadraďujúci záujmy celku nad záujmami jednotlivca. Významnú úlohu zohrala aj Nietzscheho predstava o nadčloveku, vôli k moci a dvojakej morálke, ako aj teória elít Vilfreda Pareta, objasňujúca uplatnenie vodcovského princípu.
Ako teoretici fašizmu sa prejavili predovšetkým Benito Mussolini, Giovani Gentile a Mario Palmieri, ktorý vo svojej Filozofii fašizmu označuje za základné princípy fašizmu jednotu, autoritu a povinnosť.
Za príčinu víťazstva fašizmu v európskych krajinách je možné považovať nestabilitu a nejednotnosť miestnych (väčšinou koaličných) vlád, pretrvávajúca ekonomická a politická kríza, nedôvera verejnosti k demokratickým princípom, nakoniec tiež boľševická revolúcia v Rusku a obavy vyšších a stredných vrstiev z rozšírenia revolúcie do ďalších krajín a s tým súvisiaci rast moci komunistických hnutí.
[úprava] Fašistické hnutie v Taliansku
Pojem fašizmus pochádza z latinského slova fascis, ktoré sa prekladá ako zväzok, pôvodne totiž označovalo prúty zviazané červenou páskou s vyčnievajúcou sekerou. Tento znak úradníkov rímskeho impéria si talianski fašisti privlastnili ako symbol svojho hnutia. Prvá fašistická organizácia bola Fasci d'Italiani di Combattimento - Bojové zväzky Talianov. Založil ju Benito Mussolini, práve pred 87 rokmi, 23. marca 1919 v Miláne. Už o tri roky sa Benito Mussolini na čele fašistickej strany stal premiérom Talianska, ktorému vládol až do svojho pádu počas 2. svetovej vojny.
