Pilínijská erupcia
Z Wikipédie
Pilínijská erupcia je najničivejší typ sopečnej erupcie. Prvýkrát ju opísal Plínius Mladší v liste v roku 79, počas erupcie sopky Vezuv, ktorá usmrtila jeho stýka Pilíniusom staršieho. Erupcie tohto typu sa vyskytujú zriedka, za prototyp sa považuje erupcia Vezuvu v roku 79, erupcie Saint Helens v roku 1980 a Santorini v roku 1500 pred Kr. boli tiež rovnakého typu.
Je charakteristická vysokým stĺpom dymu (siahajúcim až do stratosféry), veľkým množstvom vyvrhnutého materiálu (najmä pemzy a popola) a niekedy aj výskytom pyroklastických prúdov. Objem vyvrhnutého materiálu často prevyšuje kapacitu krátera, preto pri týchto erupciách nastáva jeho deštrukcia a vytvorenie kaldery. Lávy pilínijskej erupcie sú značne viskózne: dacity až ryolity.