Pelée
Z Wikipédie
| Pelée | |
|---|---|
 |
|
| Pobrežie Martiniku, sopka Peléé v pozádí. | |
| Typ: | stratovulkán |
| Posledná erupcia: | 1932 |
| Výška: | 1397 m n.m. |
| Zemepisná dĺžka: | 61°10′00″ W |
| Zemepisná šírka: | 14°49′00″ N |
| Poloha: | Martinik, Francúzsko |
| Pohorie: | |
Pelée (franc. Montagne Pelée) je aktívny stratovulkán, nachádzajúci sa v severnej časti ostrova Martinik v Karibiku.
Pelée je smutne preslávená vďaka erupcii v roku 1902 (jednej z najhorších prírodných katastrof 20. storočia), keď zničila mesto Saint-Pierre (nazývané Perla Malých Antíl) a zapríčinila smrť asi 28 000 ľudí. Táto erupcia dala aj názov jednému typu sopečných erupcií - pélejská erupcia.
Je to jedna z najaktívnejších sopiek v Malých Antilách, za posledných 5000 rokov bolo evidovaných vyše 20 veľkých erupcií.
[úprava] Katastrofa v roku 1902
Na začiatku 20. storočia bola Pelée považovaná za vyhasnutú. Na začiatku apríla 1902 expedícia ku kráteru sopky reportovala zvýšenú emisiu sírnych plynov z fumarol na vrchole, ale nikto to nepovažoval za podstatné, pretože fumaroly boli aktívne aj predtým.
25. apríla sopka vyvrhla väčšie množstvo popola a kameňov, bez vážnejších následkov, takisto aj 26, ale miestne úrady sa tým neznepokojovali. 27. apríla niekoľko výletníkov vyliezlo na kopec a videli kráter naplnený vodou ako aj 15 m vysoký kužeľ sopečnej sute, ktorý vyrástol na jeho okraji a počuli zvuk pripomínajúci bublajúcu vodu v kotli. Obyvaťeľov a zvieratá znepokojil sírny zápach, šíriaci sa mestom.
2. mája sa ozvali detonácie a zemetrasenia, nad horu vystúpil oblak dymu. Detonácie sa opakujú v 6 hodinových intervaloch. Silný spád popola pokryl celú severnú časť ostrova. 3. mája však vietor odvial mrak popola, ale 4. mája príval opäť zosilnel.
V pondelok 5. mája sa sopka utíšila, ale približne o jednej hodine more ustúpilo o 100 m a rýchlo sa vrátilo, pričom zaplavilo časť mesta. Neskôr sa zrútila stena krátera a prívaly bahna pochovali približne 150 ľudí a zaplavili cukrovar Guérin 60 - 90 m vrstvou bahna.
7. mája sopka opäť zvyšuje svoju aktivitu, statická elektrina z popola spôsobuje blesky, ktoré ožarujú kráter červenou žiarou. Ľudia z mesta odchádzajú, ale vidiečania prichádzajú do mesta, počet obyvateľov sa odhaduje na niekoľko tisíc. Novinári tvrdia, že žiadne nebezpečenstvo nehrozí, čo dokladajú správami o erupcii sopky Soufriere na ostrove Svätý Vincent.
8. mája sa nad sopkou objavil čierny oblak a druhý stúpal sa zdvihol do výšky a vytvoril obrovský hríb. Tento skolaboval a vytvoril pyroklastické prúdy, ktoré zničili mesto. Zasiahnutá oblasť mala 20 km2, rýchlosť pyroklastík bola približne 1000 km/h. Prežili iba dvaja ľudia: väzeň Ludger Sylbaris a Léon Compere-Léandre.
Sopka pokračovala v aktivite až do 5. októbra 1905
[úprava] Neskoršie erupcie
Sopka sa k životu prebudila ešte raz: v roku 1929 a erupcia trvala až do roku 1932. Bola podstatne slabšia ako v roku 1902, pričom úrady už neváhali s evakuáciou. Od vtedy je na Martiniku kľud.
[úprava] Dôsledky erupcie
Štúdium katastrofy predznamenalo začiatok modernej vulkanológie. Ukázal, aké nebezpečenstvo predstavujú pyroklastické prúdy a sopečné javy vôbec. V súčasnosti je sopka pod dohľadom vulkanológov a geofyzikov francúzkeho inštitútu IPGP.
