Pavlovov dom
Z Wikipédie
Pavlovov dom (po rusky Дом Павлова - Dom Pavlova) bola tehlová trojposchodová obytná budova stojaca na okraji Námestia 9. januára vo Volgograde (Stalingrade).
[úprava] História budovy
Dom bol jedným z najprestížnejších v meste, pred vojnou v ňom bývali továrenskí špecialisti a pracovníci komunistickej strany mesta. Z vojenského hľadiska mal dom nesmiernu hodnotu, pretože priamo od neho viedla cesta k neďalekej Volge a z jeho okien bolo možné sledovať a pokryť palbou ručných zbraní najdôležitejšie námestie v meste. To bolo hlavnou príčinou toho, že velenie 13. gardovej streleckej divízie označilo dom ako významný taktický bod a na jeho dobytie vyslalo celú streleckú rotu. Po likvidácii fašistov v budove zostali z čaty, ktorá mala dom obsadiť, iba 4 vojaci. Jakov Pavlov, hodnostne najvyšší z nich, sa stal veliteľom a organizátorom obrany tejto budovy. Tá trvala v úpnom obkľúčení od 23. septembra 58 dní do 25. novembra. Neskôr pokračovala do začiatku februára 1942, kedy sa vzdali posledné nemecké jednotky v meste. Na počesť seržanta Pavlova dostal dom meno „Pavlovov dom“. Počas celej doby, kedy sa o dom bojovalo, žili v pivniciach domu niekoľkí jeho civilní obyvatelia, ktorí znášali príkoria bojov o Stalingrad spolu s obrancami budovy.
Od 3. októbra dom bránilo celkovo 23 vojakov. Priemerne ich však bolo iba 15. Budovu v prestávkach medzi bojmi obkolesili ostnatým drôtom a mínami, do okien umiestnili guľomety, na obranu pred tankami priniesli protitankovú pušku. Dom bol pravidelne pod paľbou nemeckého delostrelectva a mínometov, niekoľkokrát ho napadlo i letectvo. Sovietski vojaci ho ale udržali vo svojich rukách až do konca bitky o Stalingrad. V plánoch a mapách, ktoré boli po kapitulácii nemeckých vojsk ukoristené, bol Pavlovov dom vedený ako sovietska pevnosť.
[úprava] Symbol vytrvalosti
Dom Pavlova sa stal nehynúcim symbolom vytrvalosti a mužnosti obrancov Stalingradu. Bránený iba hŕstkou obrancov vytrval a nepadol ani v tých najťažších bojoch do rúk nepriateľa. Aj to bol dôvod na to, aby ho po vojne nezrekonštruovali, ale zakonzervovali, takže budova dodnes vyzerá rozbitá a rozstrieľaná ako počas bojov. Budova sa stala múzeom a jedným z najznámejších pamätníkov Veľkej vlasteneckej vojny v terajšej Ruskej federácii.
