Melétios z Antiochie

Z Wikipédie

Svätý Melétios z Antiochie (* † 381) bol patriarchom v Antiochii od roku 360 až do svojej smrti.

Narodil sa v Meliténé v Arménsku bohatým rodičom. Prvá správa o ňom sa zachovala okolo roku 357, kedy sa spomína ako jeden z podporcov caesarijského biskupa Akákia, ktorý viedol stranu biskupov podporujúcich homoiansku formulu viery, navrhnutú cisárom Konstantinom II. ako kompromis medzi homoúsiánmi a homoiúsiánmi. Melétios sa stal biskupom v Sebaste po Eustathiovi, ktorého zosadila homoúsiánska synoda. Proti tomuto zvoleniu sa postavila časť homoiúsiánov a Melétios sa stiahol do Beroje.

Podľa Sokrata Scholastika sa zúčastnil Seleukijskej synody na jeseň roku 359, kde podpísal Akákiovu formulu. Na začiatku roku 360 sa po Eudoxiovi, ktorý bol menovaný za biskupa v Konštantínopole, stal biskupom v Antiochii. Z dôvodov, ktoré nie sú známe, bol roku 361 poslaný do exilu.

V Antiochii mal naďalej Melétios dostatok stúpencov, ktorí sa nezúčastňovali na bohoslužbách nového biskupa Euzoia, a usporadúvali svoje vlastné - tak vznikla takzvaná melétiánska schizma. Celá schizma bola veľmi zložitým problémom, ku ktorému prispela aj skutočnosť, že v meste existovala aj pomerne silná protiariánska skupina, ktorá zachovávala striktný výklad homoúsiánskej formuly predošlého biskupa Eustathia; tú viedol presbyter Paulinos.

Alexandrijská synoda poslala svojich zástupcov, aby dohodli prímerie medzi obomi protiáriánskými cirkvami, medzitým však biskup Lucifer z Calaris vysvätil Paulina na biskupa, pretože sa Melétios vrátil so začiatkom vlády Juliána Apostatu. Teraz teda už v Antiochii existovali vedľa seba traja biskupi. Ortodoxná nikajská strana vedená Athanasiom zachovávala spoločenstvo len s Paulinom. Ariánsky cisár Valens poslal Melétia do exilu. V roku 375 bol Vitalius, jeden z Melétiových presbytérov, vysvätený na biskupa heretickým biskupom Apollinariom z Laodikeie‎. Táto situácia vystupňovala už dlho trvajúci konflikt.

V tomto období sa Melétios prikláňal stále viac k nikajskému vyznaniu. Basil z Cézarey dopomohol k tomu, aby byl Melétios pri návrate z exilu privítaný ako vodca východnej ortodoxie. Tak sa stalo, že v októbri 379 predsedal antiochskej synode, počas ktorej došlo k základnej dogmatickej zhode medzi Východom a Západom. Dopomohol Gregoriovi z Nazianzu k biskupskému stolcu v Konštantínopole, vysvätil ho na biskupa a predsedal aj druhému ekumenickému koncilu, ktorý sa roku 381 v Konštantínopole zišiel (1. konštantínopolský koncil).

Krátko po zahájení tohto koncilu však Melétios zomrel. Cisár Theodosius I. dal jeho telo dopraviť do Antiochie so zvláštnymi poctami. Avšak melétiánska schizma jeho smrťou neskončila. Napriek snahám Grégoria z Nazianzu a západných biskupov, biskupi odmietli uznať Paulina ako jediného biskupa Antiochie a za Melétiovho nástupcu bol vybraný Flavianos. Eustathiovi prívrženci zvolili Euagria po Paulinovej smrti a celá schizma skončila až roku 415, kedy sa jediným biskupom v Antiochii stal Flavianos.