Matka Tereza

Z Wikipédie

Matka Tereza vlastným menom Agnes Gonxhe Bojaxhiu, (* 27. august 1910 Skopje, Macedónsko – † 5. september 1997, Kalkata, India)

[úprava] Chronológia

Agnesa sa narodila 27. augusta 1910 mame Dorote a otcovi Nikol ktorý bol majiteľom drogérie, ale tým že bojoval za nezávislosť Albánska rýchlo Agnesa prišla o svojho otca. Agnesin brat sa volal Lazár a sestra Agáta. V náboženskej výchove významnú úlohu zohrali nielen rodičia, štátne gymnázium, či Mariánska kongregácia, ale aj juhoslovanskí jezuiti, hlavne Franjo Jambreković, ktorý čítal listy misionárov z Indie už ako dvanásťročnej. Ako osemnásťročná premýšľala o svojej budúcnosti. Zvláštnym spôsobom sa znova stretla s listami, v ktorých boli kázne jezuitských misionárov z Indie. Túžila po misiách, ale nechcela byť rehoľníčkou. Keď premýšľala ako by sa dostala do Indie, jediné východisko bolo vstúpiť do rehole. Jezuiti jej sprostredkovali kontakt s loretskými sestrami (IBVM - Institut Beata Virgine Maria) v Írsku, ktoré mali v Bengálsku misijné stanice. 29. novembra 1928 odchádza do kláštora Loreto v Rathfarnham, Dublin; odtiaľ do Indie (1. decembra 1928), kde začína svoj noviciát v Dárdžilingu (Darjeelingu) spolu s juhoslovanskou spolusestrou Máriou Magdalénou. Tam Agnesa dostala rehoľný habit, a dala si meno Tereza z úcty ku sv. Terézii od Dieťaťa Ježiša (z Lisieux) (6. január 1929). Po zložení sľubov sa stáva učiteľkou zemepisu a dejepisu na St. Mary´s High School v Kalkate. Zároveň študuje, aby dosiahla magisterský titul. Na to sa stáva riaditeľkou školy. 24. mája 1931 skladá prvé sľuby a 24. mája 1937 skladá večné sľuby v Dárdžilingu.

Keď Matka Tereza oslavovala 36 rokov, v Kalkate sa politická situácia zostrila a po menších vzburách medzi hinduistami a moslimami, vypukla 16. augusta 1946 posledná, najkrvavejšia z nich. Po krviprelievaní, mučení voči najchudobnejším Matka Tereza začala uvažovať o svojom živote a jej pravej cesty.

10. septembra odchádza do Darjeelingu na duchovné cvičenia, aby si ujasnila svoje povolanie. Pri odchode na stanici v Kalkate sa ocitla medzi chudobnými, jeden z nich kričal, že je smädný a hladný. Jeho slová jej počas duchovných cvičení rezonovali v ušiach. Keď sa vrátila do Kalkaty bola rozhodnutá o zmene života

• január 1948 - Matka Terézia žiada svoju predstavenú o dovolenie žiť mimo kláštora a pracovať v kalkatských chudobných štvrtiach. Povolenie z Ríma si vyžiadala o mesiac neskôr
• 18. augusta 1948 Matka Terézia odchádza z rehole Loretániek a oblieka si biele sárí s belasým okrajom, a krížom na ramene. Odcháza do Patny na tri mesiace k lekárskym misionárkam na ošetrovateľský kurz. V decembri sa vracia do Kalkaty a býva u malých chudobných sestier
• 21. decembra 1948 otvára prvú školu v chudobnej štvrti Moti Jheel
• 7. október 1950 - schválenie novej Kongregácie misionárok lásky (rehoľná skratka MC - ľudovo: sestry Matky Terezy) so sídlom v Kalkate. Pridala si k rehoľným sľubom (chudoba, čistota, poslušnosť) ešte 4. sľub: poskytovať horlivú a dobrovoľnú službu tým najúbohejším
• 1. februára 1965 sa sestry stávajú rehoľnou spoločnosťou s pápežskými právami
• 16. októbra 1971 dostáva čestný doktorát humanitných vied vo Washingtone
• 1976 na žiadosť amerických biskupov Matka Terézia zakladá kontemplatívnu vetvu rehole Sestry Slova
• 10. júna 1977 dostáva čestný doktorát univerzity v Cambridge
• 1979 je jej udelená Nobelova cena
• 1996 v USA Matka Tereza dostáva honorárne občianstvo.
• 1997 zo zdravotných dôvodov sa vzdáva misie, na jej miesto nastúpila sr. Nirmala MC
• 5. septembra 1997 zomiera ako 87-ročná
• 2003 Sv. Otec Ján Pavol II. vyhlasuje Matku Terezu za blahoslavenú

[úprava] Charakteristika

Matka Tereza ošetrovala len chorých a nikdy nikoho nenútila ku konverzii.

Keď zomrela, jej telo ležalo v chráme sv. Tomáša celý týždeň pod sklom, zahalené štátnou indickou vlajkou. Indická vláda Matku Terezu poctila štátnym pohrebom rovnako ako aj Mahatma Gándhího.

V Kalkate založila niekoľko domov na pomoc chudobným, dnes majú sestry niekoľko domov (nie sú tu všetky):

• Mather house - noviciát, dom kde je pochovaná Matka Tereza
• Shanti Nagar - dom pre malomocných
• Prem Nivas - dom pre chorých na lepru (tu pracujú bratia misionári Lásky)

- Dobrovoľníci môžu pracovať len v týchto domoch:

• Nirmal Hriday - dom pre umierajúcich (22. august 1952) - ľudovo Kalighate
• Shishu Bhavan - dom pre deti (31. júl 1950)
• Prem Dan - dom pre dlhodobo chorých
• Daya Dan - dom pre postihnutých
• Hydra Nimal - chorí na tuberkulózu
• Baraipur - chorí na tuberkulózu

[úprava] Vyznamenania

Matka Tereza získala niekoľko cien. K týmto cenám povedala toto: Ceny nie sú pre mňa, ale pre mojich ľudí. Sú pre ľudí, ktorých si konečne niekto všimol. (reportér Desmond Doig o Matke Terézii)

• 1948 - stáva sa indickou občiankou.
• 1962 - medaila Padmašrí - indický lotosový rad, získala ho ako prvá osoba nenarodená v Indii.
• 1962 - Magsaysayova cena - za medzinárodné porozumenie, založené na počesť zosnulého prezidenta Filipín.
• 1964 - cena Pavla VI. daroval jej limuzínu - Ford Lincoln (rok výroby 1964) ako jedinečný kus - dar amerického ľudu Pavlovi VI. Priamy predaj by priniesol úžitok 7500 libier. Sestry získali od vlády dovolenie vypísať lotériu na pápežovo auto. Konečný zisk z lotérie bol 37 500 libier.
• 1969 - Néhrúova cena.
• 1971 - cena mieru Jána XXIII..
• 1971 - vyznamenanie Milosrdný Samaritán v Bostone.
• 1972 - cena Džavahárlála Néhrúa za medzinárodné porozumenie za rok 1969.
• 1973 - Templetonova cena za podporovanie náboženstva od princa Filipa v Londýne.
• 1974 - vyznamenanie Mater et Magistra Tretieho rádu sv. Františka z Assisi.
• 1979 - Nobelova cena - peniaze investované do nových domov pre umierajúcich,narkomanov a deti.