John Forbes Nash
Z Wikipédie
John Forbes Nash Jr. (* 13. jún 1928, Bluefield, Západná Virginia) je americký matematik známy svojou prácou v oblasti teórie hier a diferenciálnej geometrie. Jeho sľubne sa rozvíjajúcu kariéru matematika na takmer tridsať rokov výrazne skomplikovala vážna duševná porucha, napriek tomu zotrval pri svojej práci. V roku 1994 mu bola za prínos k teórii hier udelená Cena Švédskej národnej banky za rozvoj ekonomickej vedy na pamiatku Alfreda Nobela (známa ako Nobelova cena za ekonómiu). Spoločne s ním ju získali aj ďalší dvaja matematici, Reinhard Selten a John Harsanyi.
Obsah |
[úprava] Osobný život
John Nash sa narodil v malom mestečku v oblasti Appalačských vrchov v Spojených štátoch amerických. Jeho otec, John Nash starší, bol elektrotechnickým inžinierom a matka, Virginia Martin, vyučovala jazyky. Už ako dieťa prejavoval veľký záujem o rôzne vedecké pokusy. Veľa času strávil čítaním a experimentovaním zavretý vo svojej izbe, z ktorej si urobil provizórne laboratórium. Zatiaľčo jeho sestra Martha bola úplne obyčajným dieťaťom, Johnny sa už v detstve od iných odlišoval.
Na MIT (Massachusettský technologický inštitút) sa spoznal s Aliciou Lopez-Harrison de Lardé, študentkou matematiky pochádzajúcou zo Salvadora. V roku 1957 sa s ňou oženil a od dva roky neskôr, v roku 1959, sa im narodil syn John Charles Martin. Stal sa tiež matematikom, ale rovnako ako jeho otec trpel paranoidnou schizofréniou. John Nash mal ešte jedného syna, Johna Davida, ktorého matkou bola Eleanor Stier. Odmietol však s nimi mať čokoľvek dočinenia.
Alicia sa s ním v roku 1963 rozviedla, ale v roku 1970 sa k nemu vrátila. Podľa Nashovho životopisu od autorky Sylvie Nasar, John a Alicia spolu žili ako „dvaja vzdialene príbuzní jedinci pod jednou strechou“. Potom ako John získal Nobelovu cenu, obnovili svoj vzťah a 1. júna 2001 sa znovu stali manželmi.
[úprava] Schizofrénia
V roku 1958 John Nash začal prejavovať prvé známky rozvíjajúcej sa duševnej poruchy. Začal byť paranoidný a počas pobytu v nemocnici v roku 1959 bola jeho diagnóza určená ako paranoidná schizofrénia. Po absolvovaní problematického pobytu v Paríži a Ženeve sa Nash vrátil v roku 1960 do Princetonu. Až do roku 1970 striedavo pobýval v rôznych psychiatrických nemocniciach a podstúpil rozličné formy terapie.
Niektoré druhy liečby pravdepodobne neboli vhodne zvolené a prispeli k zhoršovaniu jeho stavu. Lekári totiž podcenili kľúčový význam práce a komunity pri prekonávaní duševnej poruchy. V prípade Johna Nasha sa ako najúčinnejší krok k jeho vyliečeniu javí administratívne rozhodnutie princetonskej fakulty matematiky a výpočtového centra, ktorým Nashovi v tomto ťažkom období povolili využívať prostriedky univerzity pre jeho výskum. V povedomí študentov sa tak John Nash stal „fantómom Fine Hall“ (Fine Hall je matematické centrum v Princetone), záhadnou postavou, ktorá uprostred noci čmára po tabuliach tajomné rovnice. Vďaka podpore manželky Alicie Nash zotrval pri svojej práci aj v komunite, kde jeho výstrednosti zostali nepovšimnuté a medzi inými záujmami rozvinul aj svoj záujem o výpočet presných hodnôt veľkých čísel. Tento výskum ho priviedol do princetonských výpočtových stredísk, kde pre svoju prácu vyvinul počítačové programy vysokej úrovne. Zároveň bol tak v užšom kontakte s ľudmi z Princetonu a od konca 80. rokov 20. storočia začal aktívne využívať elektronickú poštu na komunikáciu s matematikmi. Odborná verejnosť tak dostala možnosť zistiť, že nová práca legendárneho Johna Nasha má význam a hodnotu. Táto skupina matematikov potom navrhla Johna Nasha komisii Švédskej národnej banky, ktorá udeľuje Nobelou cenu, ako kandidáta v oblasti ekonómie.
90. roky 20. storočia znamenali návrat génia - Nashovi sa podarilo zvládnuť prejavy jeho duševnej choroby. Stále dúfa, že sa mu podaria zásadné vedecké odhalenia. Jeho súčasná práca sa zaoberá zaujímavými špekuláciami v pokročilej teórii hier.
[úprava] Kariéra
V lete roku 1950 pracoval pre RAND Corporation v kalifornskom meste Santa Monica, kam sa nakrátko vrátil aj v rokoch 1952 a 1954. Od roku 1950 zároveň vyučoval matematiku na Princetone a študoval. Podarilo sa mu vyhnúť sa vojenskej službe. V tomto období dokázal platnosť tzv. Nashovho teorému vnorenia, dôležitého výsledku v diferenciálnej geometrii o mnohotvárnosti.
Od roku 1951 do jari roku 1959 pôsobil na MIT a oddychový rok strávil prácou v Inštitúte pre pokročilé štúdium v Princetone.
V rokoch 1965-1967 zastával miesto výskumného pracovníka na Brandeis University. Potom sa na 30 rokov publikačne odmlčal. Do roku 1996 publikoval spolu 23 vedeckých prác. V súčasnosti sa venuje matematike v Princetone a hoci je opatrný v styku s neznámymi ľuďmi, zasvetení hovoria o jeho suchom humore.
Na Nashovu kariéru mala zásadný vplyv podpora jeho ženy Alicie. Povzbudzovala ho, keď trpel halucináciami, a chápala, že akokoľvek nevýrazné zapojenie do činnosti princetonskej komunity matematikov Nashovi veľmi prospievalo. Okrem toho Alicia odvážne pracovala v mužmi ovládanom odvetví ako počítačová programátorka, aby materiálne zabezpečila seba, manžela a syna.
