Ján Hollý

Z Wikipédie

O poslancovi slovenského snemu počas 2. svetovej vojny pozri Ján Hollý (politik).

Ján Hollý
slovenský spisovateľ a prekladateľ
Narodenie	24. marec 1785 Borský Mikuláš, Slovensko
Úmrtie	14. apríl 1849 Dobrá Voda, Slovensko
Pozri aj Biografický portál

Ján Hollý (* 24. marec 1785, Borský Mikuláš – † 14. apríl 1849, Dobrá Voda) bol slovenský katolícky farár, spisovateľ a prekladateľ.

Obsah

1 Životopis
2 Tvorba
3 Dielo
4 Pamätná izba Jána Hollého na Dobrej vode

[úprava] Životopis

Narodil sa v roľníckej rodine a vzdelanie získaval v Borskom Mikuláši, v rokoch 1797 - 1799 v Skalici a v rokoch 1799 - 1802 v Bratislave; neskôr pokračoval v rokoch 1802 - 1804 štúdiom filozofie a v rokoch 1804 - 1808 štúdiom teológie v Trnave, kde bol aj vysvätený za kňaza. Pôsobil ako kaplán v Podbedime, neskôr v Hlohovci. V rokoch 1814 - 1843 pôsobil ako farár v Maduniciach a po požiari v dedine, kedy zhorel i kostol a fara, požiadal o penzionovanie. Okrem zranení pri požiari prišiel i o celý osobný majetok a pomaly prichádzal o zrak. Ujal sa ho jeho bývalý spolužiak, ktorý ho presťahoval na svoju faru v Dobrej Vode, kde aj zomrel a je pochovaný. V roku 1854 bol nad jeho hrobom vďaka zbierke, ktorú zorganizovali Ján Palárik a Jozef Karol Viktorin, odhalený pomník s jeho bustou (autor L. Dunajský) a textom Ľudovíta Štúra. V Maduniciach, kde pôsobil 29 rokov, je pred rímskokatolíckym kostolom Pamätník.

[úprava] Tvorba

Literatúre sa venoval už počas štúdií, kedy prekladal diela antických klasikov do bernolákovčiny, písal latinské príležitostné básne a zaoberal sa otázkami poézie. Neskôr písal vlastné eposy s tematikou Veľkomoravskej ríše. Pod vplyvom Juraja Papánka a Juraja Fándlyho pokladal slovenský národ za jadro Svätoplukovej ríše a Slovákov za priamych dedičov Veľkej Moravy. Súčasne s eposmi tvoril aj menšie skladby, ktoré nazýval selankami. Desať z nich bolo otlačených v Zore v roku 1835, desať v roku 1836 a jedna v roku 1839. Ku koncu svojho života sa stal stúpencom Štúra a jeho kodifikácie slovenčiny. Na jeho vývin mal najväčší vplyv profesor Juraj Palkovič, ktorý sa stal jeho mecénom a vydavateľom jeho kníh. Jeho dielo obdivovali aj mladí Štúrovci. Aj keď si zvolili stredoslovenskú slovenčinu za spisovný jazyk, nerozišli sa s ním, hoci do konca života zotrvával na bernolákovčine. Na Hollého dielo nadviazali aj Andrej Sládkovič a Pavol Országh Hviezdoslav.

[úprava] Dielo

[úprava] Preklady

1824 - Rozličné básně hrďinské, elegické a lirické, táto zbierka obsahovala preklady Vergília, Teokrita, Homéra, Ovídia, Tyrtaia a Horácia
1828 - Aeneida

[úprava] Eposy

1833 - Svatopluk, víťazná báseň v dvanástich spevoch; dôležité dielo pre formovanie národného uvedomenia
1835 - Cyrillo-Methodiada (vydaný za pomoci Martina Hamuljaka)
1839 - Sláv