Fajčenie

Z Wikipédie

Cigarety – najčastejší spôsob fajčenia.

Fajčenie je vdychovanie a vydychovanie dymu z tlejúceho tabaku, ktoré má znaky naučeného chovania s fyzickými, psychickými a spoločenskými zážitkami. Na fajčenie a na nikotín, látku obsiahnutú v dyme z cigariet, vzniká u ľudí závislosť.

[úprava] Spôsob fajčenia

Pomôcky na fajčenie. 1. škatuľa na cigary, 2. cigara, 3. rôzne fajky, 4. vodná fajka, 5. stojan na vonné tyčinky, 6. bongo.

Najčastejšie používanou rastlinou na fajčenie je tabak.

Fajčí sa po úprave a vytvarovaný v podobe cigary, zabalený v papieri v podobe cigarety, alebo narezaný pomocou fajky alebo vodnej fajky (arab. نارَجِيلَة nárdžíla/náržíla/nárgíla, شِيشَة šíša alebo حُقَّة huqa).

[úprava] Vplyv fajčenia a zdravotné riziká

[úprava] Pôsobenie v ústnej dutine

Pri fajčení dochádza v ústnej dutine k niekoľkým procesom:

• Stúpa teplota a v zvýšenej miere dochádza k odumieraniu buniek všetkých tkanív, ktoré sa tu nachádzajú (ďasná, jazyk).
• Znižuje sa vylučovanie slín, ktoré za normálnych okolností majú ochrannú funkciu. Dôsledkom toho je zvýšená tvorba zubného plaku, tvorba zubného kameňa, zfarbenie povrchu zubov a náchylnosť ďasien na infekčné ochorenia.
• Nikotín spôsobuje zúženie ciev v ďasnách, a tým nedochádza k ich správnemu zásobeniu živinami. To znamená horšiu obranyschopnosť voči baktériám.

[úprava] Pôsobenie na celý organizmus

Podľa WHO^[1] na Slovensku v roku 2000 zomrelo na choroby zapríčinené fajčením 8100 ľudí (7200 mužov a 900 žien). Život fajčiara sa priemerne skracuje o 16 rokov oproti nefajčiarovi. Vo svete fajčí 1,3 miliardy osôb. Ročne umiera na ochorenie súvisiace s fajčením 3,5 až 4 milóny osôb.

Choroby, ktorých vznik má súvislosť s fajčením:

• ateroskleróza,
• ischemická choroba srdca,
• chronická bronchytída,
• bronchogénny karcinóm,
• emfyzém,
• Buergerova choroba,
• a iné.

[úprava] Pôsobenie v tehotenstve

Toxické látky vznikajúce pri fajčení obmedzujú v materskom organizme prenos kyslíka vďaka vzniku karboxyhemoglobínu. Nikotín znižuje prietok krvi maternicou. Placentárne funkcie negatívne ovplyvňujú polycyklické aromatické látky a kadmium. Spontánne potraty sú u fajčiarok 1,4 krát častejšie, perinatálna úmrtnosť 1,2 krát vyššia. Deti matiek, ktoré fajčia majú nízku pôrodnú hmotnosť (1,9 krát častejšie) a častejší predčasný pôrod. Rastový deficit sa prehlbuje aj po pôrode, lebo tieto ženy menej často koja. Deti fajčiarok nápadne často umierajú na syndróm náhlej smrti kojencov (SIDS). Majú častejšie astmu a respiračné infekcie. Tehotné ženy by mali úplne prestať fajčiť, pretože samotné obmedzenie fajčenia v gravidite negatívne účinky fajčenia nezmierňuje.

[úprava] História fajčenia

[úprava] Externé odkazy

1. ^  WHO - Tobacco control database (en)

Tento medicínsky článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text.