Endoplazmatické retikulum
Z Wikipédie
Endoplazmatické retikulum alebo ER (endoplazmatické znamená „v plazme“, retikulum znamená „malá sieť“) je sústava cisterien (plochých dutých priestorov) a tubúl (kanálikov), ktoré sú ohraničené membránami, a ktoré sú často sieťovito prepojené a tiahnu sa cez veľkú časť cytoplazmy.
Je to organela nachádzajúca sa skoro v každej eukaryotickej bunke.
Endoplazmatické retikulum je tvorené systémom vnútrobunkových membrán, vytvárajúcich systém kanálikov a cisterien, ktoré sú zvyčajne spojené s jadrovou a cytoplazmatickou membránou. ER zväčšuje vnútorný povrch bunky, čo má význam pre metabolické procesy. Rozlišujeme drsné a hladké ER:
- Drsné (granulárne) ER má na vonkajšom povrchu membrán naviazané ribozómy. Tento typ ER má predovšetkým význam pri syntéze štrukturálnych a enzymatických cytoplazmatických bielkovín. Takto vytvorené bielkoviny sú potom transportované do rôznych častí bunky.
- Hladké (agranulárne) ER je bez ribozómov a jeho úloha spočíva v syntéze lipidov (napr. v mazových žľazách), hormónov (steroidné hormóny v gonádach) a v zabezpečovaní pohybu iónov Ca 2+ v svalových vláknach, čo je nepostrádateľné pre schopnosť kontrakcie. Hladké ER v priečne pruhovaných svalových vláknach sa nazýva sarkoplazmatické retikulum. Hladké ER vzniká z drsného ER a je často priamo spojené s Golgiho aparátom.
[úprava] Referencie
- Mgr. Radovan Malina: Všeobecná zoológia - zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok
