Drážďany

Z Wikipédie

Drážďany (po nem. Dresden) je hlavné a najväčšie mesto Saska v Nemecku, na rieke Labe. Počet obyvateľov: 490 760 (30.09.2005), rozloha: 328,30 km2.

Obsah

1 Charakteristika
2 Názov
3 Geografia
4 Štruktúra mesta
5 Dejiny
6 Pamiatky
7 Externé odkazy

[úprava] Charakteristika

Z pôvodne rybárskej dediny, sídla kupcov a sídla markgrófa sa Drážďany vyvinuli na kúpeľnú a kráľovskú rezidenciu a stali sa neskôr krajinským hlavným mestom Saska.

Mesto má postavenie „mesta bez okresu“ (kreisfreie Stadt).

Drážďany sú politickým centrom Saska, sídlom krajinskej vlády, snemu a ďalších krajinských úradov, sídlom vládneho obvodu Drážďany, Technickej univerzity a ďalších vyšších škôl. Je dôležitou dopravnou križovatkou.

Počet obyvateľov prekročil cca. v roku 1852 hranicu 100.000, čím sa stali Drážďany veľkomestom. Mesto tvorí jadro rovnomennej aglomerácie v strednej Európe. Spolu s Zwickau, Chemnitzom, Lipskom a Halle tvoria Drážďany „metropolitný región saského trojuholníka“. V roku 2006 oslávilo mesto 800 rokov.

[úprava] Názov

Nemecký aj slovenský názov vznikol z lužickosrbského názvu Drežďany, ktoré označovalo ľudí bažín a lužných lesov.

[úprava] Geografia

Drážďany ležia pri rieke Labe medzi východnými výbežkami Krušných hôr, Lužickými horami a Labskými pieskovcami. Vďake svojej prírodnej polohe a svojmu barokovému a mediteránnemu architektonickému pôvabu sa mesto nazýva aj „Labská Florencia“. Najvyšším vrcholom Drážďan je Triebenberg.

Mesto je svojou rozlohou po Berlíne, Hamburgu a Kolíne nad Rýnom štvrtým najväčším veľkomestom Nemecka.

[úprava] Štruktúra mesta

Mestské časti Drážďan

Už v roku 1958 boli Drážďany rozdelené na 5 okrskov: stred, východ, západ, juh a sever. Od roku 1991 je mesto rozdelené na 10 častí. Po pripojení ďalších obcí vznikli nové štvrte. Každá mestská časť má vlastný úrad, radnicu a radu (nem. Ortsbeirat) podľa § 71 saského obecného poriadku.

Predstaviteľom mestskej časti je starosta (nem. Oberbürgermeister) alebo jedna ním poverená osoba. Členovia rady sú volení mestskou radou podľa počtu mandátov tej-ktorej strany, ktorý získava každá z nich pri voľbách v jednotlivých okrskoch.

Deväť novovzniknutých osád, ktoré sa skladali z niekoľko menších obcí, získalo na konci 90. rokov 20. storočia postavenie osady.

[úprava] Dejiny

Mesto bolo založené asi v 10. storočí ako slovanské sídlo. Od 11. storočia bolo centrom Meißenska. Z roku 1206 pochádza prvá písomná zmienka. V roku 1299 tu začalo platiť magdeburské právo. Od roku 1485 je to hlavné mesto Saska. Za Augusta II. Silného začiatkom 18. storočia nastal stavebný rozkvet.

Za druhej svetovej vojny bolo mesto od 13. februára do 15. februára 1945 takmer kompletne zničené leteckým bombardovaním. Peesný počet obetí je dodnes neznámy, lebo sa tu nachádzalo veľa utečencov z východu a mesto bolo vtedy úplne preplnené. Najčastejšie sa hovorí o 25 000 až 60 000 mŕtvych. Na ochranu pred epidémiami boli tisíce neidentifikovaných mŕtvol spálené.

V roku 2002 Drážďany postihla tisícročná potopa.

[úprava] Pamiatky

Semperoper - Saská štátna opera
Zwinger - barokový palác s galériou výtvarného umenia
Frauenkirche - barokový protestantský kostol, za vojny zničený a dnes zrekonštruovaný
Hofkirche - rímskokatolícky kostol
Albertinum - múzeum výtvarného umenia
Kreuzkirche - kostol

[úprava] Externé odkazy

všeobecné informácie

architektúra

interaktívne stránky

dejiny, 2. svetová vojna

"Dresden Bombing Is to Be Regretted Enormously", interview s Frederickem Taylorem a výsledky najnovšieho výskumu historických prameňov (po anglicky), Spiegel online, 11.2.2005