Privacy Policy Cookie Policy Terms and Conditions Dawson (Yukon) - Wikipédia

Dawson (Yukon)

Z Wikipédie

Dawson (po anglicky Town of the City of Dawson alebo Dawson City) je mestečko v kanadskom teritóriu Yukon, ktoré má 1 251 obyvateľov (údaj z roku 2001).

Obsah

[úprava] Poloha

Mesto Dawson leží na brehu rieky Yukon, iba niekoľko kilometrov východne od hraníc Kanady so štátom Aljaška v USA, na 64° 03′45″ severnej zemepisnej šírky a 139° 25′50″ západnej zemepisnej dĺžky, v tej istej zemepisnej šírke ako Reykjavík, hlavné mesto Islandu.

[úprava] Doprava

[úprava] Cestná doprava

Cestná sieť je v teritórii Yukon pomerne riedka. Do Dawsonu je prístup po ceste Klondike Highway z Whitehorse a po ceste Top of the World Highway z Fairbanks na Aljaške. Niekoľko kilometrov na východ od Dawsonu začína Dempster Highway, štrková cesta dlhá 671 km, ktorá tvorí jediný cestný prístup do severných oblastí teritória Yukon a končí v osade Inuvik, ležiacej už v Severozápadných teritóriách.

[úprava] Vodná doprava

Mesto Dawson leží priamo na brehu rieky Yukon, ktorá je v týchto miestach splavná pre člny a malé lode. Je zvyčajne konečnou zastávkou pre obľúbené splavy na kanoe z Whitehorse do Dawson City. Dĺžka trasy je 735 km a splav trvá okolo 16 dní.

[úprava] Letecká doprava

V Dawsone je aj letisko. Priame letecké spojenie je s Whitehorse a s Fairbanks na Aljaške.

[úprava] Podnebie

Rovnako ako väčšina územia teritória Yukon, aj mesto Dawson má subarktické podnebie. Najvyššia priemerná denná teplota je v júli, 23°C a najnižšia priemerná denná teplota v januári, −31°C. Ročná priemerná denná teplota je -4.4°C. Najvyššia nameraná teplota bola 35°C v máji 1983 a najnižšia −56°C vo februári 1992. V Dawsone napadne priemerne ročne 160 cm snehu a spadne 200 mm dažďových zrážok. Ročne je tu priemerne iba 90 dní bez mrazu.

[úprava] História mesta

Dôstojníci kanadskej kráľovskej jazdnej polície, Dawson, júl 1900
Zväčšiť
Dôstojníci kanadskej kráľovskej jazdnej polície, Dawson, júl 1900

Mesto bolo pomenované v januári 1897 po významnom kanadskom geológovi George Mercer Dawsonovi, ktorý preskúmal tunajší región v roku 1887. Zlatá horúčka na Klondike, ktorá vypukla v roku 1896, zmenila pôvodný letný rybársky tábor na prosperujúce mesto so 40 000 obyvateľmi v roku 1898. V roku 1899 zlatá horúčka skončila a počet obyvateľov mesta poklesol až na 8 000. V roku 1902, keď bol Dawson oficiálne ustanovený za mesto, tam žilo už menej ako 5 000 obyvateľov. Počet obyvateľov bol pomerne stabilný až do 30-tych rokov 20. storočia. Poklesol po 2. svetovej vojne, keď bolo sídlo vlády premiestnené do Whitehorse a upadol až na 600-900 obyvateľov v 60-tych a 70-tych rokoch. V posledných rokoch opäť trochu vzrástol na súčasných 1 251.

Veľa významných budov v meste je súčasťou Národného historického miesta Dawson. V historických budovách je množstvo expozícií a zamestnanci poskytujúci v nich informácie sú oblečení v dobových kostýmoch z čias zlatej horúčky.

Dawson bolo hlavným mestom teritória Yukon od jeho založenia v roku 1898 až do roku 1952, keď bolo sídlo teritoriálnej vlády premiestnené do Whitehorse.

Dnes je hlavným ekonomickým odvetvím v Dawsone turizmus a ešte stále aj ťažba zlata. Vďaka vysokej cene zlata sú moderné banícke metódy ťažby opäť ziskové. Na druhej strane rozmach turistiky podnietil rozvoj služieb v meste.

[úprava] Ťažba zlata

Zlato sa tu začalo ťažiť v roku 1896 po objave zlatého náleziska v potoku Bonanza Creek George Carmackom, Dawson Charliem a Skookum Jim Masonom. Územie bolo čoskoro vykolíkované a väčšina z tisícov zlatokopov, ktorí sem prišli na jar roku 1898 zistila, že je len veľmi malá šanca zbohatnúť na ťažbe zlata. Veľa z nich namiesto toho začalo poskytovať služby zlatokopom. Asi o 10 rokov neskôr sa začalo s priemyselnou ťažbou zlata pomocou veľkých bagrov, ktoré ťažili veľké množstvo zlatej rudy z potokov a úplne zmenili ráz krajiny. Zmenili tok potokov a riek a zanechali za sebou hromady hlušiny. Bola vybudovaná sieť kanálov a priehrad na výrobu elektrickej energie pre tieto ťažiace stroje. Bagre obyčajne cez zimu nepracovali, ale jeden z nich zhotovený pre „Klondike Joe Boyla“ bol zostrojený na nepretržitú ročnú prevádzku a Boyle s ním pracoval aj v zime. Tento bager je otvorený ako národné historické miesto na potoku Bonanza Creek.

Posledný ťažobný bager prestal pracovať v roku 1966, a hydroelektráreň bola zatvorená, keď ju mesto Dawson odmietlo odkúpiť. Odvtedy, sú opäť hlavnými subjektami v ťažbe zlata v regióne zlatokopi na placeroch.

[úprava] Externé zdroje

THIS WEB:

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - be - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - closed_zh_tw - co - cr - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - haw - he - hi - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - ms - mt - mus - my - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - ru_sib - rw - sa - sc - scn - sco - sd - se - searchcom - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sq - sr - ss - st - su - sv - sw - ta - te - test - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tokipona - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu

Static Wikipedia 2008 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2007:

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - be - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - closed_zh_tw - co - cr - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - haw - he - hi - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - ms - mt - mus - my - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - ru_sib - rw - sa - sc - scn - sco - sd - se - searchcom - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sq - sr - ss - st - su - sv - sw - ta - te - test - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tokipona - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu

Static Wikipedia 2006:

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - be - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - closed_zh_tw - co - cr - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - haw - he - hi - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - ms - mt - mus - my - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - ru_sib - rw - sa - sc - scn - sco - sd - se - searchcom - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sq - sr - ss - st - su - sv - sw - ta - te - test - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tokipona - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu