Augusto Pinochet

Z Wikipédie

Augusto Pinochet na fotografii z roku 1978.

Generál Augusto José Ramón Pinochet Ugarte (* 25. november 1915 – † 10. december 2006) bol vodcom vojenskej diktatúry, ktorá vládla v Čile v rokoch 1973 až 1990. K moci sa dostal počas násilného prevratu, ktorý zosadil vtedajšieho prezidenta Salvadora Allendeho, lekára a marxistu, ktorý bol prvým socialistickým prezidentom Čile. Prevrat ukončil obdobie napätých vzťahov medzi Čile a USA, ktoré sa aktívne snažili zbaviť Allendeho moci, a umožnil Pinochetovi realizovať hlboké neoliberálne ekonomické reformy, ale tiež páchať rozsiahle porušovanie ľudských práv.

11. septembra 1973 armádne jednotky vedené Pinochetom zaútočili na prezidentský palác a prevzali moc od prezidenta Allendeho, ktorý bol neskôr nájdený mŕtvy (spáchal samovraždu). Bola ustanovená junta vedená Pinochetom, ktorá okamžite pozastavila ústavu, rozpustila kongres, zaviedla prísnu cenzúru, zakázala činnosť ľavicovo orientovaným politickým stranám, ktoré tvorili Allendeho koalíciu a zastavila všetky politické aktivity v krajine. Pinochetova junta rozpútala kampaň teroru proti svojim oponentom; približne 3000 Čiľanov bolo popravených alebo zmizlo, 27 000 až 30 000 ľudí bolo uveznených a v mnohých prípadoch mučených. Mnoho z týchto ľudí bolo vypovedaných z krajiny a prijatých v zahraničí (najmä v Argentíne) ako politických utečencov. Často boli prenasledovaní čílskou tajnou políciou aj mimo svojej krajiny v rámci tzv. Operácie Kondor.

V roku 1980 bola schválená nová ústava, ktorá nariaďovala prezidentské referendum s jedným kandidátom v roku 1988 a návrat k tradičnému politickému zriadeniu v roku 1990. Pinochet prehral referendum v roku 1988, čo vyústilo do viackandidátskych prezidentských volieb v roku 1989. Novo zvolený prezident Patricio Aylwin prevzal od Pinocheta moc v roku 1990, aj keď ten ostal na svojom poste vrchného veliteľa armády až do roku 1998, keď získal doživotné kreslo v čílskom senáte, ktoré mu zaisťoval ústavný dodatok z roku 1980.

[úprava] Súd s Augustom Pinochetom

V roku 1998, stále ako vplyvný muž v Čile, Pinochet odcestoval do Spojeného kráľovstva, aby sa podrobil liečeniu. Počas jeho pobytu v Anglicku bol na neho vydaný zatykač španielskym sudcom Baltasarom Garzónom. Pinochet byl viac ako rok držaný v domácom väzení a potom prepustený zo zdravotných dôvodov. Po návrate do Čile rezignoval na svoje senátorské kreslo po rozhodnutí najvyššieho súdu, ktorý konštatoval, že trpí vaskulárnou demenciou a nemôže byť postavený pred súd za porušovanie ľudských práv. Tieto obvinenia boli vznesené už niekoľkokrát pred jeho zatknutím; nikdy však nebol súdený. V máji 2004 čílsky najvyšší súd rozhodol, že Pinochet môže byť postavený pred súd a v decembri toho roku bol následne obvinený z niekoľkých zločinov. Do svojej smrti býval v domácom väzení kvôli obvineniu z porušovania ľudských práv pri vojenskej operácii Karavana smrti, keď sa odstraňovali jeho odporcovia a tiež kvôli daňovým podvodom a spronevere štátnych fondov vo výške 27 miliónov dolárov (600 miliónov korún). 3. decembra roku 2006 bol po niekoľkanásobnom srdečnom záchvate prevezený do vojenskej nemocnice, kde 10. decembra zomrel.

[úprava] Stúpenci a odporcovia

Pinochetovi stúpenci vyzdvihujú jeho zásluhy na odvrátení hrozby komunizmu, boj proti radikálnym ľavicovým teroristickým skupinám a presadenie politiky voľného trhu, čo viedlo k ekonomickému rastu v krajine, ktorý pokračoval až do 90. rokov 20. storočia. Jeho odporcovia ho obviňujú zo zničenia čílskej demokracie, presadzovania politiky represívneho štátu, uspokojovania súkromných potrieb z pozície svojho postavenia a prijatia ekonomického modelu, ktorý zvýhodňoval bohatých a poškodil stredné a nižšie príjmové skupiny obyvateľstva. V súčasnosti aj jeho stúpenci prijímajú ako fakt, že za jeho vlády došlo k prenasledovaniu, tvrdému mučeniu (až na 30 000 osôb, presné údaje nie sú známe) a zabíjaniu tisícok ľudí, ktorí nesúhlasili s jeho politikou.