Andrej Hadík
Z Wikipédie
| Andrej Hadík | |
|---|---|
 |
|
| Narodenie | 16. október 1710 Csallóköz - Žitný ostrov (?) |
| Úmrtie | 12. marec 1790 Viedeň, Rakúsko |
| Pozri aj Biografický portál | |
Andrej Hadík (* 16. október 1710 Csallóköz - Žitný ostrov, (iné pramene uvádzajú Köszeg) – † 12. marec 1790 Viedeň) bol uhorský vojvodca a poľný maršal. Pochádzal z turčianskeho zemianskeho rodu.
Pôvodne chcel vstúpiť do jezuitského rádu, svoj úmysel však zmenil a v roku 1732 sa stal husárom podobne ako jeho otec. Vojenskú kariéru začal Andrej Hadik ako 22-ročný kornet (zástavník) v Dežőfiho (neskôr 3.) husárskom pluku. Veľmi rýchlo postupoval na rebríčku vojenskej kariéry. V protitureckej vojne v roku 1738 bol už kapitánom. Svojou odvahou natoľko vzbudzoval pozornosť veliteľských kruhov, že povýšenia išli pomerne rýchlo za sebou. Prejavil sa ako vynikajúci stratég, preto ho v roku 1744 vo veku 33 rokov povýšili na plukovníka a o už o tri roky neskôr (1747) bol generálom. Preslávil sa aj v Sedemročnej vojne (v rokoch 1756 - 1763). 16. októbra 1757 na čele asi 3500 husárov a pešiakov prepadol a obsadil Berlín, za straty iba 10 mužov. Berlín sa vtedy vykúpil za 300 000 toliarov, z ktorých dal Hadík 25 000 svojim vojakom a zvyšok poslal panovníčke Márii Terézii. V roku 1758 bol vyznamenaný Radom veľkokríža Márie Terézie. Keď sa v roku 1763 stal poľným maršalom, povýšili ho aj do grófskeho stavu. V rokoch 1764 – 1768 si plnil vojenské povinnosti ako miestodržiteľ Sedmohradska. Neskôr bol medzi rokmi 1772 a 1774 menovaný za vojenského gubernátora v Halíči a Vladimírsku. Najvyššiu vojenskú hodnosť v rakúskej armáde dosiahol v roku 1774, kedy bol menovaný za poľného maršala. V rokoch 1774 až 1790 bol prezidentom Dvorskej vojnovej rady vo Viedni, čo bola hodnosť zodpovedajúca ministrovi vojny.
Andrej Hadík zomrel 12. marca 1790 vo Viedni, bol pochovaný v Chorvátsku vo Futogu, ktorý získal ako dedičné panstvo v roku 1763.
