Acheuléen
Z Wikipédie
Acheuléen alebo acheuléenska kultúra (podľa fr. osady Saint-Acheul 3 km juhovýchodne od centra severofrancúzskeho mesta Amiens) bola archeologická kultúra starého paleolitu a čiastočne aj stredného paleolitu.
[úprava] Časové zaradenie a delenie
Acheuléen bol v Afrike (1 650 000–200 000 pred dneškom), západnej a strednej Európe (1 000 000/600 000/350 000–100 000 pred dneškom) a západnej a južnej Ázii – vymedzenie je tzv. Moviusova línia.
Acheuléen sa asi vyvinul z abbevillienu, rozšíril sa najmä z Afriky do Európy. V Európe stratigraficky spadá predovšetkým do interglaciálu mindel-ris a do glaciálu ris. Niekedy sa do acheuléenu zaraďuje aj kultúra abbevillien (tzv. abbevillo-acheuléen), a často sa sem zaraďuje micoquien, clactonien či levalloisien (potom acheuléen siaha až do konca stredného paleolitu). Jednotlivé formy acheuléenu v Afrike a Ázii majú často odlišné označenia (chalossien, rachmanien atď.)
Vo Francúzsku sa zvykne deliť na:
- starší acheuléen (abbevillien)
- stredný acheuléen
- mladší acheuléen
- neskorý acheuléen (epiacheuléen)
[úprava] Charakteristika
Nositeľom kultúry bol Homo heidelbergensis a Homo erectus.
Typická industria zahŕňa predovšetkým pästný klin (dokonale opracovaný; oválny, mandľovitý, diskovitý, trojuholníkovitý…), ale aj sekáče, polyédre (sféroidy), driapadlá a zúbkové nástroje. Zahrotené pästné kliny mandľového tvaru sa používali na rezanie a škrabanie, resp. na prebodávanie. Na konci acheuléenu sa rozšírila levalloisienska technika (levalloisien). Nositelia kultúry acheuléenu obývali brehy riek a jazier a otvorené lesy, pravdepodobne už vedeli zobchádzať s ohňom. V stredomorských francúzskych jaskyniach zistili najstaršie sídliskové objekty (Terra Amata, Lazaret, Baume Bonne).
Na Slovensku z tejto kultúry možno pochádzajú viaceré nájdené dobre opracované pästné kliny, ale keďže sa našli povrchovým zberom, a keďže sa rovnaké pästné kliny používali aj v celom strednom paleolite, je možné, že pochádzajú až z neskoršieho obdobia - od neandertálcov.