Čaj

Z Wikipédie

Čaj - (z výslovnosti čínského čcha v mandarínskom a kantonskom dialekte; v dialekte menej významného prístavu Sia-men čítaj te – odtiaľto získalo pomenovanie v niektorých iných jazykoch) je nápoj, pripravovaný obvykle lúhovaním lístkov rastliny čajovníka v horúcej vode. Názov čaj sa taktiež používa pre samotné lístky. Označenie čaj sa bežne využíva aj pre iné odvary a nálevy z rôznych rastlín a bylín, prípadne sušeného ovocia (napríklad tzv. bylinkové čaje alebo ovocný čaj).

[úprava] Pestovanie a spracovanie čaju

Čaj vzniká spracovaním listov čajovníka. Z botanického hľadiska je čajovník (lat. Camellia sinensis) stálezelený krík, dorastajúci v prírode do výšky 5 až 15 metrov, výnimočne až okolo tridsať metrov. Na plantážach sú kríky udržiavané na výšku okolo jedného metra. Umožňuje to pohodlnejší zber čajových lístkov, mechanizáciu zberu a zvyšuje úrodu.

Divoký čajovník rástol v juhovýchodnej Ázii, pri hraniciach Číny a Indie. Ako domestikovaná rastlina se pestuje na mnohých miestach s vhodnými podmienkami, medzi krajiny známe produkciou čaju patria India, Pakistan, Irán, Srí Lanka, Taiwan, Japonsko, Indonézia, Nepál, Austrália, Argentína a Keňa. Najlepšie sa mu darí v monzúnovom klimate v subtropickom a tropickom páse, rastie na kyslejších pôdach, od hladiny mora až po nadmorské výšky okolo 2500m.

Listy čajovníka sú dlhé od troch do dvadsaťpäť centimetrov a široké medzi jedným a desiatimi centimetrami, dospelé listy sú hrubé, hladké a kožnaté, s krátkou stopkou. Čajové listy sa väčšinou zbierajú niekoľkokrát do roka, v niektorých oblastiach prakticky celý rok. Lístky sa zbierajú podľa takzvaných zberových formulí, ktoré určují, ktorú čásť výhonku odštipnúť. Obvykle sú cennejšie mladšie a menšie lístky u špičky výhonku a pupeň. Kvalitnejšie čaje sú vyrábané len z vrchných dvoch lístkov a pupeňa.

Ďalšie spracovanie sa deje rôznými spôsobmi, ktoré vedú k rôznym „druhom“ čaju. Základným faktorom je stupeň oxidácie (tradične se využíva z chemického hľadiska nesprávny názov fermentácia). Tradičné delenie je do štyroch základných skupin

• zelené čaje – listy sa mechanicky narušia, ale oxidácia je rýchlo ukončená pôsobením tepla. V Číne sa na ukončenie oxidácie zvyčajne využíva sušenie na pare, v Japonsku prevláda sušenie na slnku, prípadne teplým vzduchom. Spracovanie je ukončené jeden až dva dni po zbere.
• oolongy (vyslov úlong, taktiež modrozelené, polozelené čaje) – tvoria prechod medzi zelenými a čiernymi čajmi. Často sú pri príprave navoňané kvetmi, napríklad orchideou, osmanthom.
• čierne čaje (taktiež červené čaje, tento názov sa používa najmä v Číne kvôli farbe nálevu) – listy sa mechanicky narušia, oxidácia se nechá úplne prebehnúť. Spracovanie trvá týžden aj dlhšie. Veľmi výrazný rozdiel je medzi ortodoxným ručným spracovaním a plne mechanizovanou výrobou metódou CTC (Crush, Tear, Curl) ktorou vzniká drvený substrát vhodný do čajových vrecúčok. V strednej európe (a „západnej civilizácii“ všeobecne) je historicky nejobľúbenejší práve čierny čaj.
• pu-erh - je dvojnásobne fermentovaný čaj, ktorý sa necháva 'odležať' často aj po dobu niekoľkých rokov. Čím je pu-erh starší, tým býva viac cenený, pričom nezriedka sa predáva aj 15-20 ročný. Vyznačuje sa plnou, zemitou chuťou. Pravdepodobne má na organizmus pozitívne a mierne liečivé účinky.
• biely čaj - vyrába sa iba z pupeňov a horných lístkov. Neprechádzajú mechanickým spracovaním ani fermentáciou. Biely čaj je takmer bezfarebný a pokladá sa za nápoj gurmánov.