Mao Ce-Tung

Z Wikipédie

Mao Ce-Tung
bývalý predseda Komunistickej strany Číny
Narodenie	26. december 1893
Úmrtie	9. september 1976
Pozri aj Biografický portál

Mao Ce-Tung (毛泽东, nové meno: Rùnzhī 润芝) (* 26. december 1893 – † 9. september 1976) bol od roku 1935 predsedom Komunistickej strany Číny. Zvíťazil v občianskej vojne s nacionalistami a od roku 1949 bol až do svojej smrti najvyšším predstaviteľom Čínskej ľudovej republiky. Mal oficiálnu prezývku Veľký kormidelník (伟大舵手). Je považovaný za jedného z najhorších diktátorov v dejinách, nakoľko jeho vláda si vyžiadala obrovský počet obetí.

[úprava] Životopis

Narodil sa v dedine Šao-šan v pomerne bohatej roľníckej rodine v provincii Chu-nan, Od detstva prejavoval túžbu po vzdelávaní a vzdeľania sa mu dostalo v Čchang-ša a v Pekingu vyštudoval učiteľský inštitút. Následne sa venoval vyučovaniu a žurnalistike. V roku 1918 začal pracovať v knižnici Pekingskej univerzity a na rozdiel od svojich súčasníkov nevyužil možnosť študovať v cudzine. V čase jeho mladosti bola Čína slabá, v krajine vládla anarchia, využívali ju jednotliví vojenskí vládcovia i v dôsledku tzv. diplomacie delových člnov, praktizovanej cudzími mocnosťami. Mao pochopil, že politické vákuum môže vyplniť sila, čo neskôr vyjadril citátom „moc vyrastá z hlavne pušky“. V Pekingu sa zoznámil s myšlienkami marxismu a v roku 1921 pomáhal budovať Komunistickú stranu Číny.

Mao Ce-Tung v 1936

Ako revolucionár sa venoval organizovaniu roľníkov v politickú silu a roku 1928 sa zúčastnil povstania, po neúspechu ktorého sa uchýlil do Ťiang-si. Obkľúčenie tejto oblasti vojskami viedlo k tomu, že Mao spolu s ďalšími súdruhmi zahájil tzv. „Dlhý pochod“ – práve počas neho sa Mao presadil ako vodca. V polovici 30. rokov, kedy jeho zdecimované sily dorazili do Jen-anu, už bol Mao schopný ubrániť sa Stalinovmu tlaku na dosiahnutie promoskovského vedenia. V tejto dobe si vytvoril kult osobnosti a vyvinul si vlastnú politickú filozofiu, ktorá sa dostala do povedomia ako Mao Ce-Tungové myslenie. Roku 1945 sa Mao stal predsedom KS Číny.

Komunistická strana Číny sa dostala k moci roku 1949 po dvoch desaťročiach bojov s nacionalistami, jednotlivými vojenskými vládcami a japonskými okupačnými silami. Úspešná partizánska vojna vedená stranou, pre ktorú Mao vypracoval stratégiu i ideológiu, sa stala vzorom pre oslobodzovacie hnutie po celom svete.

Spojenectvo s Kuomintangom počas vojny proti Japoncom a pomoc Moskvy mu umožnili vybudovať značnú vojenskú silu a rozšíriť sieť partizánskych jednotiek. Schopnosť udržať stranu pri živote i v tých najťažších podmienkach a rozhodné víťazstvá počas občianskej vojny mu po vytvorení Čínskej ľudovej republiky dňa 1. októbra 1949 priniesli veľkú slávu. Priniesol zemi sužovanej 30 rokov vojnami mier, hoci to bolo za cenu diktatúry jednej strany a prísnej centralizácie štátu. S pomocou ZSSR sa Maovi zo začiatku darilo aj na poli hospodárskej a politickej obnovy. Vzdelanie a zdravotná starostlivosť sa stali dostupné pre každého a vzrástla gramotnosť aj životná úroveň. Mao chcel z Číny urobiť priemyselnú a poľnohospodársku veľmoc a to do konca 50. rokov, čo bolo nereálne.

Maovi systém sovietskeho štýlu, vytvorený po roku 1949, nevyhovoval. Preto sa v roku 1958 rozhodol pristúpiť k „Veľkému skoku vpred“ (1958 až 1962), ktorý mal zem rýchlo priblížiť ku komunistickej utópii. O rok neskôr nastal v celej zemi hladomor, ktorému podľahlo asi 30 miliónov ľudí. Predstavovalo to 5 percent vtedajšej čínskej populácie. Totálne fiasko tohto projektu bolo pre Maa ťažkou ranou a ponížením. Sformuloval v tzv. „Červenej knihe“ svoje idey a ich štúdium bolo povinné. Táto kniha sa stala základom Veľkej kultúrnej revolúcie (1966 – 1976), počas ktorej postihli neľútostné čistky všetkých členov strany, ktorých podozrieval z neposlušnosti. Teroru zameranému proti staršej generácii a straníckej nomenklatúre padli za obeť ďalšie tisíce ľudí. Mao si takými stratami príliš hlavu nelámal, pretože tvrdil, že Čína je obrovská a pár miliónov mŕtvych ju neohrozí.

V roku 1959 Mao narušil vzťahy so Sovietskym zväzom a Čínu odrezal od zvyšku komunistického bloku. Bol presvedčený, že sa neodvratne blíži atómová vojna zo Sovietskym zväzom. Preto zem uvrhol do stavu horúčkovitého zbrojenia, ktoré do jeho smrti takmer úplne zruinovalo hospodárstvo. Po invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v 68-mom si Mao uvedomil hroziacu agresivitu zo strany ZSSR. Rozhodol sa zakročiť proti Červeným gardám, ktorých vyčíňanie mohlo prerásť až do občianskej vojny. Mao Ce Tung tak vystúpil na 9. zjazde KS Číny v roku 1969 a ospravedlnil sa za niektoré excesy „kultúrnej revolúcie“ a jeho idey boli opäť prijaté ako ideový základ strany.

Podľa slov jeho súčasníkov bol Mao Ce-Tung pyšný, autoritársky, nevypočítateľný, ale hlavne prostopášny. O jeho náklonnosti k ženám, a najmä k mladým dievčatám, hovorí svedectvo osobného lekára. Všetky vodcove milenky si museli povinne prečítať knihu „Tajná cesta obyčajného mladého dievčaťa“, čo bola vlastne príručka taoistických sexuálnych praktik. V posledných rokoch života trpel veľký kormidelník Parkinsonovou chorobou a všetky záležitosti za neho vybavovala jeho žena a Čou En-laj, spolubojovník a Maova pravá ruka od počiatku jeho politickej dráhy.