Hnutie nezúčastnených krajín
Z Wikipédie
Hnutie nezúčastnených krajín (angl. Non-Aligned Movement) je medzinárodná organizácia združujúca 118 krajín, ktoré nie sú členmi mocenských blokov. Zmysel organizácie vyjadruje havanská deklarácia z roku 1979: "zabezpečiť národnú nezávislosť, zvrchovanosť, nedotknuteľnosť územia a bezpečnosť nezúčastnených krajín, v ich úsilí proti imperializmu, kolonializmu, neokolonializmu, apartheidu, sionizmu, racizmu a všetkým formám zahraničnej agresie, okupácie, dominancie, zasahovania alebo nadvlády, ako aj proti veľmociam a politickým blokom. Členské krajiny reprezentuju takmer dve tretiny členských štátov OSN s približne 55% svetovej populácie.
Obsah |
[úprava] Dejiny hnutia
Počiatky hnutia siahajú do roku 1955, kedy sa v Bandungu (Indonézia) konala Ázijsko-Africká konferencia, kde sa účastnícke krajiny zaviazali byť nestranné v konflikte medzi západom a východom (Studená vojna). Avšak až v septembri roku 1961 na konferencii v Belehrade, ktorej sa zúčastnili delegáti 25 štátov, boli položené základy hnutia, hlavne cez iniciatívu prezidenta Juhoslávie Tita. Za najprominentejších iniciátorov hnutia sa považujú Josip Broz Tito (Juhoslávia), Džaváharlál Néhrú (India), Gamál Abdal Násir (Egypt), Kwame Nkrumah (Ghana) a Sukarno (Indonézia). Odvtedy sa hlava štátu alebo predseda vlády hosťujúceho štátu stal predsedom hnutia až do ďalšej konferencie, kde predsednícke právomoci prevzala ďalšia osoba.
Druhá konferencia sa konala v Káhire v roku 1964 a zúčastnilo sa jej dokopy 46 štátov, mnohé z nich boli africké štáty, ktoré získali nezávislosť. Hnutie bolo cieľom kritikov, ktorí poukazovali na členstvo Kuby v hnutí, keďže karibský štát bol v studenej vojne blízkym spojencom Sovietskeho zväzu.
Na konferencii v roku 1979 v Havane, na ktorej sa zúčastnilo vyše 130 krajín, prezentoval Fidel Castro názor, že účastnícke krajiny by sa mali spojiť spolu so Sovietskym zväzom do protiimperialistickej aliancie. Avšak ešte v tom istom roku sa hnutie rozdelilo na dva tábory po Sovietskej invázii do Afganistanu. Prvý tvorili hlavne moslimské štáty, ktoré inváziu razantne odsúdili a druhý tvorili štáty, ktoré mlčky s inváziou súhlasili.
Zatiaľ posledná konferencia z roku 2006 sa konala na Kube, kde členské štáty odsúdili Izraelskú inváziu do Libanonu, podporili Irán v jeho jadrovom programe a skritizovali Spojené štáty americké za ich zahraničnú politiku.
[úprava] Konferencie
|
[úprava] Členské štáty
[úprava] Pozorovateľské štáty
- Arménsko, Azerbajdžan, Bosna a Hercegovina, Brazília, Čína, Chorvátsko, Kazachstan, Kirgizsko, Kostarika, Mexiko, Paraguaj, Salvádor, Srbsko, Taiwan, Ukrajina, Uruguaj
| Hlavné udalosti (1945–1961) | Hlavné udalosti (1962–1991) | Špecifické články | Hlavní účastníci | Ďalšie dôležité postavy |
|---|---|---|---|---|
|
Všeobecná chronológia:
40. roky:
50. roky:
60. roky:
|
60. roky (pokračovanie):
70. roky:
80. roky:
90. roky: Pretrvávajúce konflikty: |
|
Politickí lídri:
|
Politickí lídri:
|
