Fidel Castro

Z Wikipédie

Fidel Castro
revolucionár a prezident Kuby
Narodenie	13. august 1926 Birán
Pozri aj Biografický portál

Fidel Alejandro Castro Ruz (* 13. august 1926, Birán) je prezident Kuby. Vládne v tomto štáte nepretržite od roku 1959, keď jeho revolučné hnutie zosadilo vládu Fulgencia Batistu a vytvorilo na Kube prvý komunistický štát na západnej pologuli. Castro patrí medzi najdlhšie pôsobiace hlavy štátu na svete.

Fidel Castro sa narodil v bohatej farmárskej rodine v mestečku Birán v provincii Holguín. Má dvoch bratov: Ramóna, ktorý má funkciu na ministerstve poľnohospodárstva a vraví sa o ňom, že spravuje rodinné majetky a Raúla, ministra obrany Kuby. Jeho sestra Juanita žije v Spojených štátoch.

Fidel Castro sa zapojil do politiky už počas študentských čias. Študoval právo na univerzite v Havane. V roku 1947 vstúpil do Ortodoxnej strany, ktorá požadovala reformu vlády. Nasledujúci rok sa oženil so študentkou filozofie Mirtou Díaz Balart tiež z bohatej kubánskej rodiny, s ktoru mal neskôr syna Fidelita. V roku 1950 po absolvovaní univerzity začal vykonávať právnickú prax. Stal sa známym pre svoj nacionalizmus a odpor proti vplyvu USA na Kubu. V roku 1951 sa dostal na čelo strany po samovražde jej dovtedajšieho lídra a pripravoval sa na parlamentné voľby, ktoré sa mali konať nasledujúci rok. 10. marca 1952 však Fulgencio Batista uskutočnil štátny prevrat, chopil sa moci a zrušil plánované voľby. Po prevrate Castro vystúpil z Ortodoxnej strany. Obvinil Batistu z porušenia ústavy, ale na súde neuspel.

Castro zareagoval na Batistov prevrat zorganizovaním ozbrojeného útoku na kasárne Moncada 26. júla 1953 v Santiagu a kasárne Bayamo. Útoky boli neúspešné a viac ako 60 z celkového počtu 135 útočníkov bolo zabitých. Castro spolu s ďalšími členmi jeho skupiny ušli do hôr Sierra Maestra východne od Santiaga. 1. augusta, po tom ako sa arcibisup Santiaga Enrique Pérez Serrantes zaručil, že nebudú zabití alebo mučení ale dostanú sa pred súd, časť vzbúrencov sa vzdala a ďalšia časť spoločne s Castrom bola neskôr zajatá. V súdnom procese bol Fidel Castro odsúdený na 15 rokov väzenia. Počas pobytu vo väzení sa s ním rozviedla manželka a jeho nepriatelia sa ho pokúsili otráviť. Vo väzení však pobudol menej ako 2 roky, vďaka všeobecnej amnestii, ktorú vyhlásil Batista v roku 1955. 7. júla 1955 odišiel do exilu do Mexika.

V Mexiku sa Castro spojil s ďalšími exulantmi a založil Hnutie 26. júla, pomenované podľa dátumu útoku na kasárne Moncada. Odišli do USA, kde získavali financie od Kubáncov tam žijúcich. Ku skupine sa pripojil aj doktor medicíny Ernesto „Che“ Guevara. V Mexiku skupinu trénoval vojnový veterán Alberto Bayo Giraud. 26. novembra 1956 skupina vyplávala z Tuxpanu na Kubu na jachte Granma.

Pristáli 2. decembra v Los Cayuelos v blízkosti mesta Manzanillo na východe Kuby. Omeškali sa o 2 dni oproti plánovanému príchodu. 30. novembra iná skupina Castrových prívržencov zorganizovala pod vedením Franka Paisa vzburu v Santiagu. Iba asi 12 až 16 mužov z 82-člennej skupiny prežilo zrážku s kubánskou armádou a ušli do hôr Sierra Maestra, kde sa pripojili ku Castrovi. Castrovo hnutie si získavalo popularitu a čoskoro sa rozrástlo na 800 mužov.

24. mája 1958 vyslal Batista proti Castrovi a ďalším protivládnym skupinám asi 10 tisíc vojakov. Napriek veľkej číselnej prevahe vládnych vojsk, Castrova gerila víťazila a to aj vďaka masívnej dezercii zle trénovaných, nezaangažovaných mladých odvedencov Batistovej armády.