Maldivy
Z Wikipédie
|
|||||
| Národné motto: ' |
|||||
 |
|||||
| Oficiálny názov - Dlhý |
(Divehi) Rajjeyge Jumhooriyya (Divehi rádžaal džumhúríja) |
||||
| - Krátky | Divehi Raajje (Divehi rádža) | ||||
| Úradné jazyky | maldivčina(divehi) | ||||
| Hlavné mesto | Male | ||||
| Najväčšie mesto | Male | ||||
| Hlava štátu | prezident Maumún Abdul Gajjúm (Maumoon Abdul Gayoom, od 11. 11. 1978) |
||||
| Predseda vlády | Maumún Abdul Gajjúm | ||||
| Rozloha - Celková |
|||||
| Susedia | ostrovný štát v Indickom oceáne | ||||
| Počet obyvateľov - Sčítanie 2005 |
166. miesto |
||||
| Hustota obyvateľov - Sčítanie 2004 |
10. miesto |
||||
| HDP p.c. v USD (PKS) - Stav 2004 |
76. miesto |
||||
| Vznik |
26. júla 1965 (nezávislosť od Spojeného kráľovstva) |
||||
| Forma štátu | republika | ||||
| Mena | rufiyaa (rupia) (=100 laarov) (MRV) | ||||
| Gramotnosť | 90% (1995) | ||||
| Časová zóna |
UTC+5 |
||||
| Štátna hymna | Gavmii mi ekuverikan matii tibegen kuriime salaam (V národnej jednote zdravíme náš národ) | ||||
| Medzin. kód (ISO 3166-1) | 462 MVD MV | ||||
| Kód motorových vozidiel (OSN) | MV | ||||
| Internetová doména | .mv | ||||
| Smerové telefónne číslo | 960 | ||||
Maldivy (často nesprávne aj Maledivy), dlhý tvar Maldivská republika, sú štát na rovnomennom súostroví južne od Indie.
Hlavným mestom je Male.
[úprava] Geografia
Ostrovná republika v Indickom oceáne vzdialená 500 až 1 100 km na západ a juhozápad od južného mysu Indie. Tvorí ju 19 koralových atolov, v ktorých sa vyskytuje asi 2 000 malých ostrovčekov s rozlohou menšou ako 5 km². Desatina z nich je obývaná. Maldivské ostrovy sa vinú od severu na juh v dĺžke asi 880 km pozdĺž 73° východnej dĺžky a zhruba, medzi rovníkom a ôsmym stupňom severnej šírky. Od súostrovia Lakadivy, ktoré administratívne patrí Indii, ich oddeľuje Prieliv ôsmeho stupňa.
Maldivy ležia na 2 600 km dlhom páse plytčín vybiehajúcom na západ a juhozápad od Indického polostrova do Indického oceánu. Spolu s nimi ležia v tomto páse súostrovie Lakadivy (na severe) a Čagosské ostrovy (na juhu). K hlavným skupinám atolov patria (od severu na juh) Tilamudati, Ma Faro, Severné Malosmadulu, Miladumadulu, Južné Malosmadulu, Fadiffolu, Kardiva, Male, Ari, Kolufuri, Mulaku, Kolumudulu, Haddummati, Suvadiva, Addu.
Povrch ostrovov je plochý a nikde nepresahuje výšku troch metrov. Ostrovné skupiny sú zoradené zväčša do oválu atolov. Zo strany od mora ich obklopuje takmer súvislý pás koralových útesov.
Keďže koralové vápence z ktorých sa ostrovy skladajú sú veľmi priepustné, ostrovy trpia nedostatkom prameňov pitnej vody a nemajú takmer žiadne vodné toky. Pôdy pokrývajú len časť ostrovov a sú prevažne plytké.
[úprava] Podnebie
Podnebie je horúce, s priemernými mesačnými teplotami 24 až 31°C, s malými teplotnými rozdielmi počas dňa a zrážkami 2 000-2 600 mm za rok.
[úprava] História
Maldivské koralové súostrovie bolo osídlené prisťahovalcami z oblasti Srí Lanky a Indie. Väčšina obyvateľstva je etnicky príbuzní s hlavným srílanským národom Sinhalcami.
Pôvodnú formu štátneho zriadenia predstavoval sultanát. Pri svojich prieskumných a obchodných cestách do Indického oceánu pristávali na Maldivách aj arabskí moreplavci. Pod ich vplyvom sa tu v 12. storočí rozšíril islam. V 16. storočí ostrovčeky ovládli Portugalci, ktorých po čase vystriedali Holanďania. V roku 1802 sa súostrovie stalo súčasťou britskej koloniálnej ríše a bolo v nej administratívne spojené s Cejlónom (Srí Lanka). Roku 1887 Veľká Británia ustanovila nad Maldivami svoj protektorát. Keď sa Cejlón v r. 1948 osamostatnil, zaniklo aj jeho formálne spojenie s Maldivami, kde pokračovala Britská vláda. 26. júla 1965 získali Maldivy politickú nezávislosť.
Sultanát zanikol 15. marca 1968 vyhlásením Maldivskej republiky.
| Krajiny v Južnej Ázii |
|---|
|
Bangladéš | Bhután | India | Maldivy | Nepál | Pakistan | Srí Lanka |
