Funkcia
Z Wikipédie
Pojem zobrazenia alebo funkcie, ako sa tiež často nazýva, patrí medzi najzákladnejšie v matematike. Pôvodne vznikol ako abstrakcia vzťahov a pozorovaných zákonitostí v prírodných vedách (napr. veľkosť gravitačnej sily, ktorou je priťahované teleso k inému telesu, závisí od ich hmotností; počet jedincov za určitých podmienok je závislý od času a i.). Zobrazenie vyjadruje pravidlo, ktoré nejakému prvku jednej množiny priradí práve jeden prvok inej množiny.
[úprava] Definícia
Zobrazenie (funkcia) z množiny A do množiny B je ľubovoľná podmnožina karteziánskeho súčinu , ktorá spĺňa nasledovné vlastnosti:
- ,
- ak, potom b1 = b2.
Prvá vlastnosť hovorí, že každému prvku množiny A musí zobrazenie priradiť aspoň jeden prvok množiny B, kým druhá hovorí, že ho môže priradiť najviac jeden. Inými slovami, zobrazenie priradí každému prvku množiny A práve jeden prvok množiny B.
Množine A hovoríme definičný obor (alebo len obor, niekedy aj doména), množine B koobor (alebo kodoména).
Obor hodnôt zobrazenia je množina všetkých takých prvkov množiny B na ktoré sa v zobrazení zobrazuje nejaký prvok množiny A.
Fakt, že , často označujeme buď tzv. prefixovým zápisom: alebo postfixovým zápisom: . Druhá forma sa používa hlavne v algebre.
Z historických dôvodov sa hovorí v niektorých prípadoch zobrazeniam (hlavne, ak je definičný obor karteziánska mocina) operácie (napr. hovoríme o operácii sčítania či násobenia) a symbolom označujúcim operáciu operátory. Pri binárnych operáciach používame najčastejšie na zápis poznatku tzv. infixový zápis: .
[úprava] Elementárne funkcie
- Konštantná funkcia
- Lineárna funkcia
- Kvadratická funkcia
- Mocninná funkcia
- Racionálna funkcia
- Polynomická funkcia
- Racionálna lomená funkcia
- Goniometrická funkcia
- Exponenciálna funkcia
- Logaritmická funkcia
- Hyperbolická funkcia