Zubor európsky
Z Wikipédie
| Zubor európsky | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
 Zubor európsky |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Vedecký názov | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Zubor európsky Linnaeus, 1758 |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Synonymá: Bison bonasus |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku |
Zubor európsky (Bison bonasus) je najväčší u nás voľne žijúci živočích.
Obsah |
[úprava] Opis
Zubor európsky patrí medzi najväčšie európske suchozemské cicavce. Samec môže vážiť vyše 1 000 kg a dosahovať v kohútiku výšku až 2 m.
Zubor je blízky príbuzný bizóna amerického (Bison bison). Genetický výskum a porovnávanie potvrdili takmer úplnú zhodu.
[úprava] Veľkosť zubra
Samec
Samica
[úprava] Výzor
Hlava zubra je veľká a ťažká, hlboko podsadená. Má široké vypuklé čelo, malé oči a krátke, do hora zakrivené a do stredu zahnuté rohy. Šija zubra je hrubá, krátka s výrazným podhrdlom. Má výrazný hrb. Telo je porastené gaštanovohnedou srsťou. Na hlave, krku a hrbe má dlhšiu hrivu.
[úprava] Vek
V zajatí sa zubor dožíva približne 27 rokov, vo voľnej prírode je to menej.
[úprava] Spôsob života zubra
[úprava] Životné prostredie a potrava zubra
Zubor európsky najradšej obýva zmiešané lesy s mierne podmáčanou pôdou. Živí sa trávou, lístím, kôrou kríkov a stromov, lišajníkmi a machmi. Dospelý zubor skonzumuje od 40 do 60 kg rastlinnej potravy denne. Kŕmenie zaberie zubrovi 50–80 % času od východu do západu Slnka.
[úprava] Správanie a rozmnožovanie
Zubry vytvárajú prevažne samičie stáda s mladými. Počet kusov v stáde kolíše od 10 do 15. Počas ruje sa počet zväčšuje až na 30–40 ks. Samce počas roka okrem ruje žijú zväčša samotársky.
Pohlavnú dospelosť dosahuje samec okolo ôsmeho až deviateho roku, samica v piatom až šiestom roku života.
Gravidita zubra trvá 265 dní. Samica sa o mláďa stará okolo dvoch rokov. Mláďa po pôrode váži od 16 do 35 kg.
[úprava] Rozšírenie a početnosť zubrov
[úprava] Slovensko
O tom, že zubor bol na Slovensku rozšíreným živočíchom, svedčia viaceré názvy obcí, napríklad Zuberec, Zubrohlava, Zubrá a iné.
Traduje sa, že posledného zubra žijúceho vo voľnej prírode na Slovensku zastrelil kráľ Matej Korvín.
[úprava] Zubry v Topoľčiankách
Niekoľko kusov zubrov sa od roku 1957 s úspechom chová v zubrej obore v Topoľčiankach. Táto obora vychovala viacero zubrov, ktoré sú umiestnené v mnohých významných zoo.
[úprava] Zubry v Poloninách
V posledných rokoch bol zubor európsky úspešne vysadený v Bukovských vrchoch – Poloninách na východe Slovenska na hraniciach s Poľskom neďaleko obce Runina. Po čase sa k nim pridal aj voľne žijúci jedinec z poľských Nízkych Beskýd.
Na jeseň roku 2006 sa 800 kg vážiaci zubrí samec Archie odčlenil od stáda a prešiel východným Slovenskom okolo Giraltoviec, cez Branisko až na Spiš. Bol videný v okolí okolí Spišských Vlách a Bystrian. Pri obci Buglovce sa ho podarilo uspať a previesť späť do Polonín.
[úprava] Európa
V Európe žije asi 3 400 kusov zubra (väčšina v zajatí), z toho asi 800 v Poľsku. Najväčšia časť z nich v Bialowiežskom pralese (národný park na hraniciach Poľska a Bieloruska) vo voľnej prírode.
Zubor európsky má podľa kritérií IUCN status ohrozeného druhu. Udržanie populácie zubra a jeho reintrodukcia do voľnej prírody je podľa niektorých vedcov najvýznamnejším európskym úspechom ochrany kriticky ohrozených živočíchov.
[úprava] Vyhynuté poddruhy zubra európskeho
- Zubor európsky nížinný (Bison bonasus bonasus) – žil v Bialowiežskom pralese , okolo roku 1918 bol vyhubený. Súčasná populácia bola vychovaná z jedincov žijúcich v zajatí.
- Zubor kaukazský (horský) (Bison bonasus caucasicus) – je menší ako zubor nížinný. Pôvodne žil v pohorí Kaukaz. Posledný kus bol zabitý v roku 1925.
- Zubor uhorský (karpatský) (Bison bonasus hungarorum) – pôvodne žil v južných Karpatoch a Sedmohradsku. Posledný kus bol zabitý okolo roku 1790.
- Zubor stepný (Bison bonasus priscus) – obýval Európu asi 500 000–100 000 rokov pred Kristom. Mal dlhšie rohy ako zubor nížinný.
- Zubor lesný (Bison bonasus schoetensis) – bol približne podobný ako zubor nížinný, preferoval však lesné prostredie. Objavil sa asi pred pol milión rokov, vyhynul asi pred stotisíc rokmi.
