Zubný kaz
Z Wikipédie
Zubný kaz (lat. caries dentis) je choroba tvrdých zubných tkanív, ktorá sa prejavuje rozpadom skloviny a zuboviny.
Zubný kaz spôsobujú ústne mikroorganizmy, tzv. kariogénne mikroorganizmy, najčastejšie druhy Streptococcus mutans a Streptococcus sobrinus. Mikroorganizmy vytvárajú na zuboch zubný povlak, tzv. plak. Ďaľším faktor vzniku zubného kazu je príjem potravy a jej frekvencia. Kariogénna je hlavne potrava s vysokým obsahom jednoduchých skvasiteľných (chem. fermentovateľných) sacharidov (mono-, di- a oligosacharidy). Zubný kaz spôsobuje aj príjem potravín označených ako DIA, tzn. pre diabetikov. Tieto potraviny totiž majú glukózu nahradenú za fruktózu a ta je tiež skvasiteľná - dá sa premeniť na organické kyseliny. Fermentáciou jednoduchých sacharidov vznikajú organické kyseliny, napríklad kyselina mliečna, kyselina propiónová, kyselina valérová. Tieto kyseliny znižujú pH dutiny ústnej. Kritická hodnota pre rozpúšťanie - demineralizáciu skloviny je 5,2 až 5,7, pre zubovinu 6,3 až 6,7.
Bolesť zuba začína v okamihu, keď kaz prenikne k vrstve zuboviny, ktorá leží pod sklovinou. Bolesť je prechodná, prichádza pri jedení alebo pití horúceho, studeného, či sladkého. Pri postupe kazu do hĺbky sa mikroorganizmy dostávajú do zubnej drene a vzniká jej zápal (lek. pulpitis). Bolesť je trvalá a poškodenie zubnej drene je nezvratné. Ak bolesť dočasne ustúpi, znamená to, že nervy v zubnej dreni odumreli. Zápal pokračuje, v zube sa tvorí hnis a bez liečby môže dojsť k zápalu priľahlej kosti (lek. periodontitis). Stála bolesť sa zmení na skusovú bolesť. Pri prieniku hnisu cez kosť čeľusti do ústnej dutiny dôjde k definitívnej úľave a vzniku dlhodobého (chronického) spojenia okolozubného priestoru a úst, tzv. fistula.
Kaz mliečnych zuboch treba lekársky ošetriť, lebo stav mliečnych zubov hrá rozhodujúcu úlohu pre kvalitu druhej dentácie - konečného chrupu.
