Victorinus
Z Wikipédie
Victorinus alebo Marcus Piavonius Victorinus (vládol 269–271) bol uzurpátor rímskeho trónu, ktorý spravoval Galiu a Britániu po zavraždení svojich predchodcov Postuma a Maria.
Victorinus pochádzal z bohatej galorímskej rodiny a za Postumovej vlády urobil rýchlu kariéru, ktorej vrcholom bol konzulát, ktorý zastával spoločne s Postumom (roku 267 alebo 268). Keď jeho dobrodinca zabili na jar 269 vojaci a nový vládca Marius skončil onedlho rovnako, prijal Victorinus v lete alebo na jeseň cisársky titul. Uznala ho síce Galia aj Británia, ale Hispánia, zrejme pod dojmom energickej politiky cisára Claudia II., od „galskej ríše“ odpadla. Aby zamedzil odstredivým tendenciám, ktoré sa začali prejavovať dokonca aj v Galii, nariadil Victorinus útok na odbojné mesto Augustodunum a dal ho po dlhom obliehaní vyplieniť. O jeho ďalších opatreniach nie je dostatok správ, vieme len, že v rokoch 270–271 zastával svoj druhý konzulát. Na jar roku 271 Victorina čakal zvyčajný osud uzurpátorov, dýka vraha. Jeho matka Victoria dosadila na trón posledného galského cisára Tetrika, ktorý dal Victorina konzekrovať – DIVUS VICTORINUS.
