Vetný člen
Z Wikipédie
Vetný člen je „stavebná jednotka“ vety. Presnejšie je to časť vety, ktorá je k inej časti vety v syntagmatickom vzťahu závislosti. Keďže do syntagmatických vzťahov nevstupujú neplnovýznamové slová (predložky, spojky a častice), nie sú ani vetnými členmi.Výrazovou bázou vetných členov sú teda plnovýznamové slovné druhy (podstatné mená, slovesá, prídavné mená, číslovky, príslovky) a slovný druh, ktorý tieto plnovýznamové slovné druhy zastupuje, resp. odkazuje na predmety, javy a príznaky (to sú zámená).
Vetné členy sú navzájom spojené skladmi.
[úprava] Delenia
Delenie 1:
- Základné (alebo hlavné) vetné členy:
- (1) podmet – Kto? Čo? – vyjadrený alebo nevyjadrený
- (2) prísudok – Čo robí? Čo sa deje? – slovesný alebo neslovesný (menný)
- Rozvíjacie (alebo vedľajšie) vetné členy:
- (3) predmet – podľa zhody v páde ho delíme na priamy a nepriamy
- (4) príslovkové určenie – miesta, času, spôsobu a príčiny
- (5) prívlastok – zhodný a nezhodný; a prístavok – voľný zhodný prívlastok
- (6)doplnok – má zvláštne postavenie, viaže sa naraz k dvom vetným členom. Poznáme podmetový – pr. Otec prišiel unavený. alebo predmetový – pr. Otca sme našli unaveného.
Poznámka: Čísla v zátvorke sa používajú pri vetnom rozbore na označovanie jednotlivých vetných členov. Napr. menný prísudok bude 2M, alebo zhodný prívlastok bude 5Z.
Delenie 2:
- intenčné vetné členy
- neintenčné vetné členy
Delenie 3:
- jednoduché vetné členy (holé v.č.)- spravidla len jedno pomenovanie (strom, povedal by som)
- zložené vetné členy (rozvité v.č.) - navzájom sa dopĺňajúce rôznorodé časti (veľa papiera, prestať hovoriť), inými slovami: vetné členy spojené určovacím skladom
- viacnásobné vetné členy- rovnocenné časti vystupujúce voči súvzťažnému komponentu ako celok (deti a dospelí, pekný a mladý)
Delenie 4:
- vetné členy vyjadrené vetne - vetným členom je podradená vedľajšia veta
- vetné členy vyjadrené nevetne (člensky) - ostatné
