Diskusia:Teplomer

Z Wikipédie

Si to vyriešte v diskusii. _Adrian^@_disk^prís 18:40, 19 február 2006 (UTC)

No ved! A obaja su admini! Skvely priklad pre ostatnych redaktorov! :o) _Liso^@_disk^prís 18:46, 19 február 2006 (UTC)

[úprava] Metál vs metal

metál 

-a L -i mn. -e m. hovor. obyč. expr. vyznamenanie, medaila: zlatý m., dostať m.

--AtonX 12:30, 30 marec 2006 (UTC)

Bimetál. Môžeš sa pozrieť do akéhokoľvek technického slovníka bez výnimky. Bronto 19:44, 30 marec 2006 (UTC)

Tiež si myslím že bimetal. Slovníky sú mi ukradnuté. Podobne ako u encyklo-wiki-pédie, podstatné je čo sa používa a nie čo si dedkovci v ústavoch nerelevantných k téme (t.j. jazykových a nie technických) zmyslia. Z tohoto princípu by bolo fajn nájsť zopár ľudí čo s dvojkovovými pásikmi naozaj prichádzajú denne do styku... Wek1 12:37, 6 apríl 2006 (UTC)

• • hehe, pekne povedané, lenže ak má byť wikipédia presná musí sa riadiť presnými zneniami a definíciami jednotlivých vecí, ako napríklad bimetal.--stefi 12:42, 6 apríl 2006 (UTC)
    • OK, tak si veci presne pomenujme a definujme! Jazyk nie je dogma a slovnik nie je Pismo. Dedkovci z akademie maju sice prehlad v niektorych veciach, to im neupieram, ale prave v technike ho nemaju a nemozu mat; takze definitivne sudy o technickej terminologii by nemali patrit do ich kompetencie (ale konzultacia o nich samozrejme ano). Ako krasny priklad, vcera v suvislosti s médium sa tam v diskusii objavil odkaz do KSSJ, kde jedna z definícií média je "druh lyziarskeho vosku". Je nam vsetkym hadam jasne, ze je to hlupost a ako to vzniklo. Ja napriklad mam na stole ceruzku s napisom MEDIUM - keby ju mal aj dotycny na stole ked pisal toto heslo, tak sa to tam objavi. Takze vsetko len s rozvahou. Howgh. Wek1 13:22, 6 apríl 2006 (UTC)
      • Lenže encyklopédia nemá čo pomenovávať či definovať, ale ich preberať z relevantných zdrojov. Technické slovníky sú bezpochyby relevantné a podľa mňa ich nevytvára Jazykovedný ústav ale ľudia z oboru. helix84 13:27, 6 apríl 2006 (UTC)
        • No co sa tyka ludi z oboru co tvoria technicke slovniky, tak na to mam tiez historku. Pocas studia na blizsie nemenovanej technickej VS som absolvoval aj kurz nemenovaneho jazyka s nemenovanou pani docentkou. Ako podmienka ku skuske bolo prestudovat niekolko desiatok stran lubovolneho technickeho textu nasho odboru v danom jazyku, vediet o nom ustne referovat, odpovedat na ad-hoc otazky a - zostavit si slovnicek pojmov, ktorym som pri citani nerozumel (t.j. som si zistoval co znamenaju). Ake bolo prekvapenie pani docentky, ked som mal v slovnicku same vseobecne vyrazy (lebo ako spravny lajdak a jazykovy ignorant si v dotycnom jazyku ani po 5 rokoch studii nedokazem ani len vypytat pohar vody), pricom pani docentka ocakavala, ze tam budu same technicke vyrazy z odboru, a ako mi sama povedala, slovnicek mieni vyuzit pri tvorbe technickeho slovnika z daneho jazyka do slovenciny, na ktorom sa prave podielala... Ergo, hesla ktore boli pri tomto procese vnesene do dotknuteho slovnika (zo slovnickov inych studentov, usilovnejsich nez ja), su interpretovane elevmi daneho vedneho odboru a taka je asi aj ich hodnota. Sa**a, porusil som svoje vlastne howgh, ale bola to aspon zabavna ak uz nie poucna historka, no nie? Wek1 13:42, 6 apríl 2006 (UTC)