Subdukcia
Z Wikipédie
Subdukcia je proces, pri ktorom jedna tektonická platňa poklesáva pod druhú. Niekedy sa stretávame s pojmom subdukčná zóna: toto je pomenovanie oblasti, kde sa odohráva daný pokles. Je to miesto častého výskytu zemetrasení a sopečnej činnosti. Subdukčné zóny označujú miesta poklesu litosféry do plášťa, teda „recyklácie“ oceánskej kôry.
Zem je jediná planéta s potvrdenou subdukciou, aj keď na Venuši a Marse sa potvrdil výskyt neaktívnych subdukčných zón. Bez subdukcie by neexistoval pohyb kontinentov a Zem by mala úplne iný tvar ako má teraz.
Morfologicky sa subdukčné zóny prejavujú ako hlboké priekopy na dne oceána (napr. Mariánska priekopa v Pacifiku). Na povrchu sa nedaľeko týchto priekop nachádzajú sopečné reťaze (napr. Japonské ostrovy, alebo Andské pásmo). Priekopy a sopečné reťaze sú približne rovnobežné.
Celý mechanizmus poklesu ze založený na rozdieloch hustoty jednotlivých vrstiev. Litosféra je vo všeobecnosti ľahšia ako astenosféra, preto na nej „pláva“, ale pokiaľ je litosféra tvorená oceánskou kôrou (bazaltami), tak je ťažšia a preto môže poklesávať do astenosféry. Ak je platňa tvorená kontinentálnou kôrou, je ľahšia a preto takéto platne pri strete s inou nepoklesávajú, ale vytvárajú pásmové pohoria (orogenéza).
Subdukčné zóny sú asociované s hlbinnými zemetraseniami. Zvyčajne ich hĺbka nepresahuje 20 km, ale v subdukčných zónach sú epicentrá uložené v hĺbke až 70 km. Tieto pásma sa nazývajú Benioffove zóny a ohraničujú poklesávajúcu litosféru.
Magmatizmus viazaný na sopečné reťaze je generovaný v hĺbkach 100 až 130 km vo vzdialenosti asi 50 až 80 km od priekopy. Magmatizmus má priamu súvislosť s poklesávaním kôry do plášťa, dochádza k parciálnemu taveniu okolitých hornín a výstupu magmy na povrch. Takto je generovaných asi 25% celkového objemu magmy, ktorá sa dostáva na povrch Zeme.
