Stefan Stambolov
Z Wikipédie
Stefan Nikolov Stambolov (po bulharsky: Стефан Николов Стамболов) (* 31. január 1854 - † 6. júl 1895) bol bulharský revolucionár a štátnik. Je považovaný za jedného z najdôležitejších "zakladateľov moderného Bulharska".
[úprava] Životopis
Narodil sa v roku 1854 v meste Veliko Tărnovo. Svoju kariéru začal ako básnik a redaktor v novinách Národné Bulharsko. Bol jeden z tých ľudí, ktorí sa aktívne zapájali do boja za zjednotenie bulharského kniežatstva a Severnej Rumélie v roku 1885. Hoci si vážil princa, nesúhlasil, aby mal úplnú moc v krajine a chcel obnoviť tărnovskú ústavu. Po abdikácii kniežaťa Alexandra I. bol hlavným členom dočasnej vládnej rady zastupujúcej monarchu (7. september 1886 - 14. august 1887). Svojím riešením a rozlišovaním možných vecí od nemožných sa stal veľmi vplyvným politikom bulharskej krajiny.
Od 1. septembra 1887 do 31. mája 1894 Stefan Stambolov prežíval svoje najväčšie obdobie slávy. Bol predsedom vlády. Jeho vláda bola charakterizovaná ako energická a veľmi cieľavedomá čo sa týka rozvoja vzťahov európskych noriem. Bol zodpovedný za ekonomické, politické, administratívne a kultúrne reformy Bulharska. Jeho nový zákon určil modernú cestu myslenia a smerovania štátu. Snažil sa o ekonomický a politický rozvoj. Prijal mnoho nových zákonov a založil novú sieť, ktorá mala pomáhať poľnohospodárom.
V západnej Európe pre jeho krutú vonkajšiu politiku, ktorá pripomínala politiku niektorých nemeckých predstaviteľov, bol známy ako bulharský Bismarck. Mnohí historici ho opisujú ako človeka, ktorý sa bál Rusov a robil si z nich srandu. Pozorne ovládal politickú nezávislosť jeho krajiny. V diplomacii hľadal spojencov, ktorými sa nakoniec stali Spojené kráľovstvo a Rakúsko-Uhorsko. Stefan Nikolaev Stambolov bol zavraždený svojimi vlastnými krajanmi v roku 1894.
| Bulharsko | ||
| Predchodca | predseda vlády | Nástupca |
| Konstantin Stoilov | Stefan Stambolov | Konstantin Stoilov |
| (1887 – 1894) | ||
