Solovecký monastier
Z Wikipédie
Solovecký monastier (rus. Соловецкий монастырь) sa nachádza na Soloveckých ostrovoch v Bielom mori. V roku 1420 ho založili mnísi z Kirillo-Belozerského monastiera, na jeho rozvoji hlavne v 16. storočí sa podieľal igumen Filip Kolyčev. Veľmi skoro sa monastier stal centrom kresťanstva na severe Ruska. Po nástupe boľševizmu sa kláštor Leninovým dekrétom zmenil na smutne známy SLON: Solovecký tábor zvláštneho určenia (rus. Соловецкий Лагерь Особого Назначения), jeden z prvých sovietskych gulagov. V rokoch 1926 – 1939 slúžil kláštor ako väznica, pretože silné opevnenie a jeho poloha na ostrove takmer vylučovali možnosť úteku. Tábor bol zrušený v roku 1939. Ruská pravoslávna cirkev obnovila monastier v roku 1992. V tom istom roku bol celý komplex zapísaný do zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
 |
Tento článok o téme súvisiacej s pravoslávím je príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. |
