Serial ATA
Z Wikipédie
Serial ATA (tiež SATA alebo S-ATA) je zbernica primárne navrhovaná na prenos dát z a na pevný disk. Je to nasledovník ATA štandardu, dnes známeho ako Parallel ATA (PATA).
Prvá generácia rozhrania Serial ATA mala rýchlosť 150 megabajtov za sekundu, čo je iba malé zvýšenie rýchlosti oproti najrýchlejšiemu PATA módu, UDMA-133. Ale ďalšie zvyšovanie rýchlosti PATA je dosť nepraktické a relatívna jednoduchosť sériovej komunikácie a použitia nízkeho napätia (http://en.wikipedia.org/wiki/LVDS) dovoľuje jednoduché škálovanie SATA. Serial ATA II (2005) zdvojnásobí prietok dát na 300 MB/s a 600 MB/s je plánovaný na rok 2007. Aj keď potreba tak rýchleho rozhrania musí byť ešte prediskutovaná. Ťažko dosiahnuteľný maximálny dátový tok najrýchlejších magnetických diskov je známy na úrovni tesne pod 100 MB/s, hocijaký vyšší je dosiahnuteľný len vďaka prenosu z cache pamäte disku.
Najväčšiu zmenu prekonali káble. Sú ľahké a flexibilné, sedemžilové, ukončené 8 mm širokým konektorom na každej strane. Môžu byť až jeden meter dlhé. Oproti krátkym (45 cm, 18 inch dlhým) neohrabaným 40 alebo 80 žilovým PATA káblom sú tieto veľkou výhodou pre systémových dizajnérov. Ďalej prietok vzduchu a z toho vyplývajúce chladenie zariadenia sa zlepšilo. Serial ATA ruší zdieľanie zbernice (ako master/slave pri PATA) a dáva každému zariadeniu vlastný kábel. Konektory sú špeciálne tvarované tak, aby ich nebolo možné zapojiť do nesprávnej pozície.
Štandard Serial ATA špecifikuje aj konektor napájania ktorý sa líši od 4-pinového Molexového konektora používaného pri PATA diskoch a veľa iných komponentoch. Tak ako dátový kábel je tiež úzky, ale je širší. Má 15 žíl a teda je ľahko odlíšiteľný od dátového kábla. Tento zdanlivo veľký počet zabezpečuje, ak je to potrebné, napájanie troch rôznych voltáží -- 3.3 V, 5 V a 12 V. To isté zapojenie sa používa aj pri 3,5 a 2,5 palcových (notebookových) pevných diskoch.
Novinkou, ktorú SATA podporuje a PATA nie, je tzv. hot-swapping a radenie príkazov, k čo najrýchlejším dátovým operáciám.
K uľahčeniu prechodu na Serial ATA, veľa výrobcov použilo disky s logikou zväčša totožnou s PATA diskami, s pridaním premosťovacieho čipu na SATA. Takéto disky majú SATA konektor, môžu mať oba napájacie konektory a vo všeobecnosti sa prejavujú ako čisté SATA zariadenia, aj keď nemusia mať niektoré z prvkov zo SATA špecifikácie. V roku 2004 všetci poprední výrobcovia diskov vyrábajú aj premostené a aj priame SATA disky.
