Rudolf Sloboda
Z Wikipédie
Rudolf Sloboda | |
---|---|
slovenský básnik, prozaik, dramatik a scenárista | |
Narodenie | 16. apríl 1938 Devínska Nová Ves, Slovensko |
Úmrtie | 6. október 1995 Devínska Nová Ves, Slovensko |
Pozri aj Biografický portál |
Rudolf Sloboda (* 16. apríl 1938, Devínska Nová Ves – † 6. október 1995, Devínska Nová Ves), bol slovenský prozaik, básnik, dramatik a scenárista, autor literatúry pre deti a mládež.
Obsah |
[úprava] Životopis
Pochádzal z rodiny chorvátskeho starousadlíka a úradníka. Detstvo prežil v Devínskej Novej Vsi počas Slovenského štátu a budovania komunizmu. V nie práve dokonalej rodine, rodičia sa rozviedli a matka okrem otca Ruda prežila aj druhého manžela a neskôr druha Vinca Besedu. Tento fakt je v diele viac krát diskutovaný z najrôznejších pohľadov. Vzdelanie získaval v Devínskej Novej Vsi a neskôr študoval filozofiu na Univerzite Komenského v Bratislave, no po roku štúdium ukončil a odišiel pracovať do bane v Ostrave. Vrátil sa do Bratislavy, kde pracoval ako stavebný robotník, potom nasledovala v rokoch 1959 - 1962 vojenčina v južných Čechách, po nej opäť Ostrava, kde v rokoch 1962 - 1964 pracoval vo Vítkovických železiarňach, a nakoniec definitívny návrat do rodnej obce. Tu sa oženil a mal jednu dcéru. V rokoch 1965 - 1969 pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Smena, v rokoch 1972 - 1984 pracoval ako dramaturg v Slovenskej filmovej tvorbe, v roku 1984 pracoval krátky čas vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. Popri príležitostných zamestnaniach (napr. vo filme) sa živil predovšetkým ako spisovateľ na voľnej nohe. Žil so svojou psychicky chorou manželkou v skromných pomeroch vo svojom rodisku, až v roku 1995 vo svojej „chate“ na Slovinci v Devínskej Novej Vsi spáchal samovraždu.
[úprava] Tvorba
Je jedným z najzaujímavejších a najvýznamnejších majstrov slovenského písaného slova druhej polovice 20. storočia. Publikovať začal v roku 1958 v časopisoch Mladá tvorba (tu mu vyšla prvá poviedka Do tohto domu sa vchádzalo širokou bránou) a Slovenské pohľady. Každé z jeho diel je vo svojej podstate postavené na jeho vlastných zážitkoch a životné skúsenosti. Výraznou črtou jeho prozaickej tvorby je výrazný rozprávačský štýl, ktorý presne reprodukuje myšlienky a udalosti a pocitová a myšlienková úprimnosť. Vo viacerých dielach stavia základný motív na láske a príbuzných veciach - žiarlivosť, erotika, sexuálne vzťahy, ale i osamelosť a hľadanie zmyslu života.
[úprava] Dielo
[úprava] Próza pre dospelých
- 1965 - Narcis, román s autobiografickými prvkami - prvotina popisujúca pocity vysťahovalca (odchod do Ostravy)
- 1967 - Britva, román s autobiografickými prvkami - nadväzuje na Narcis (presun hlavného hrdinu do Bratislavy)
- 1968 - Uhorský rok, poviedky
- 1969 - Šedé ruže, román
- 1971 - Romaneto Don Juan, zážitky z detstva
- 1976 - Hlboký mier, poviedky
- 1977 - Hudba, román o hudbe
- 1979 - Vernosť, román o súčasnej žene a jej viere
- 1981 - Druhý človek, román o súčasnom mužovi
- 1982 - Rozum, významný román, autorom najviac cenená próza. Popis pocitov po smrti otca
- 1982 - Dni radosti, poviedky
- 1983 - Stratený raj, román z protialkoholickej liečebne
- 1986 - Pánsky flám, poviedky
- 1987 - Uršula, román o žene - vrahyni
- 1988 - Pokus o autoportrét, autobiografická próza
- 1990 - Rubato, román, pokračovanie románu Uršula
- 1991 - Krv, najlepší slovenský román 20. storočia, kríza prechodu z totality do demokracie
- 1992 - Útek z rodnej obce, poviedky
- 1994 - Jeseň, román, pokračovanie románu Krv
- 1995 - Herečky, poviedky
- 1996 - Pamäti, nedokončený román
- 2001 - Láska
- 2004 - Listy a eseje
[úprava] Poézia
- 1977 - Večerná otázka vtákovi
[úprava] Dráma
- 1965 - Vojna s malým Holandskom, nikdy nerealizovaná mysteriózna dramatická hra
- 1993 - Armagedon na Grbe, dramatická hra
- 1995 - Macocha, dramatická hra na motívy matky
[úprava] Scenáre
- 1971 - Orestea, nerealizovaný filmový scenár (spoluautor Albert Marenčin)
- 1973 - Milosrdný čas, scenár k filmu (réžia Otakar Krivánek)
- 1979 - Prerušená hra, scenár k filmu (réžia Jozef Režucha)
- 1980 - Karline manželstvá, scenár k filmu (réžia Vladimír Kavčiak)