Reconquista
Z Wikipédie
Reconquista [vyslov: rekonkista (nie -kv-)] (po šp. „znovudobytie“) je označenie pre násilné zaberanie územia, ktoré obývali moslimovia v oblasti Pyrenejského polostrova, medzi rokmi 718/1045 - 1492.
Myšlienka reconquisty vznikla v 11. storočí, kedy okolité kresťanské kráľovstvá boli dostatočne silné na to, aby k nej mohli pristúpiť. Podnietila ju predstava presadzovania kresťanskej viery s mečom v ruke, ktorá neskôr viedla ku krížovým výpravám.
Reconquista mala niekoľko etáp. Jej prvou základňou bola Astúria v dnešnom severozápadnom Španielsku, ktorá od 9. storočia patrila do Leónskeho kráľovstva. V roku 718 sa tu odohrala bitka pri Covadonge, ktorou bol odrazený útok moslimov. V 10. storočí potom obsadil Sancho I. Garcés z Pamplony Nájeru a Vigueru (920); bola to však v tom čase ojedinelá vojenská akcia; k ďalšej došlo až za viac ako 100 rokov. Navyše viac súvisela so sporom s moslimskými príbuznými, než s náboženským zanietením.
Vlastná reconquista prebiehala v štyroch etapách:
- Obsadenie povodí riek Ebro a Taja. Začalo v roku 1045 dobitím Calahorry pamplonským kráľom Garciom Sanchezom III. z Nájery a skončilo v roku 1148 a 1149 obsadením Tortozy a Léridy barcelonským grófom a aragonským kniežaťom Ramónom Berenguerom IV. Na západe ju začalo dobitie Corie v roku 1079 Alfonsom VI. Leónskym a ukončilo obsadenie Santaréma a Lisabonu v roku 1147 portugalským kráľom Alfonsom I. Henriquese.
- Konečné obsadenie strednej časti povodia rieky Guadiany, ktorého začiatok sa datuje do roku 1158, kedy bol založený cirkevný vojenský rád Calatrava. Skončilo v roku 1230 obsadením Badajozu Alfonsom IX. Leónskym.
- Obsadenie údolia na dolnom toku rieky Guadiany, Guadalquiviru, dolného toku Turie, Júcaru a Segury v rokoch 1232 až 1263. Portugalci a cirkevné vojenské rády dobili dolný tok Guadiany a územie Algarve (Mouru v roku 1232, Faro v roku 1236). Kastílci a Leóňania údolie Guadalquiviru (Andújar v roku 1233, Córdobu v roku 1236, Sevillu v roku 1248 a Vejer de la Frontera v roku 1236); Aragonci a Katalánci Baleárské ostrovy (Palmu v roku 1229) a oblasť Turie a Júcaru (Valenciu v roku 1238, Alciru v roku 1244 a Biar v roku 1253); Kastílci oblasť Segury (Murciu v roku 1243).
- Obsadenie maurského granadského kráľovstva, ktoré začalo v roku 1292 dobitím Tarify a skončilo pádom Granady v roku 1492. Trvalo presne 200 rokov, počas ktorého si Granada udržiavala nezávislosť platením dávok v zlate.
